Začalo to miesením projektov v hlave ešte pár dní pred akciou. Pokračovalo postupným vädnutím hrebienka stále sa zväčšujúcou vlhkosťou po ceste do Chtelnice. A skončilo tvárou tvár realite pri poslednom litre vína, každý rád si zaspomí… teda pri poslednom kameni na konci oblasti.
Takmer vždy suché tromfy žiaľ sklamali. Ukázalo sa, že sú naozaj takmer vždy suché, ale nie vždy. Nevadí, keď sme si odmysleli výlezy, tak tri balvany boli skutočne takmer suché. Pre zahájenie sezóny s prižmúrením oka postačujúce.
Hľadanie suchého kúska horniny nás priviedlo až na samý koniec zadného sektoru. Peťo sa potešil, pretože si tu na jar otvoril jedinečnú Stereo plutvičku. Plutvička patrila medzi tie najsuchšie bouldre, tak netrvalo dlho a kút bol zakrátko plný roznožiek a rozpažiek.
Ostatní sme sa vyzabávali vo vedľajšej stienke. S Milanom sme sa pustili do Ondrovho Neurotika, ktorý bol doteraz bez opakovania. Možno aj vzhľadom k vlhku sa druhý prelez vôbec nerodil sucho. Správne požmolenie líšt a drobných kamienkov dalo zabrať.
Vyliezol sa Neurotik, Psychadelik, Plutvičku si Peťo ešte na chvíľu odložil do poličky, a pobrali sme sa aj so svojimi slaninami naprieč šedivou krajinou v ústrety novému potenciálu len neďaleko za kopcom. Ale o tom hádam niekedy inokedy.
Oli