Boulder.sk

Nech je svet akokoľvek turbulentný, kamene ostávajú rovnaké. Raz sú vlhké, inokedy zase plné tickmarkov, žula je však stále žulou a kremenec kremencom. Meníme sa len my sami. Niekedy je pre nás bouldering únikom, inokedy útočiskom, a občas aj zdrojom frustrácie. Na konci dňa je však predovšetkým vášňou, ktorá nás učí, kým sme. Od roku 2017 sa československých lezcov a lezkýň pýtame, ako svoju vášeň prežívali v ostatných 365 dňoch. A takýto bol ich rok 2024.

Bouldering ma veľa naučil. Jedno z jeho najcennejších posolstiev sa ukrýva v kompletnom stotožnení sa s neúspechom. V akceptovaní, že je podstatnou súčasťou hrboľatej cesty, na ktorej zakopnúť nie je žiadna hanba, práve naopak. Je to absolútnou nevyhnutnosťou, aby sme si vážili a užívali ďalší posun. A predovšetkým cítili, že už je naň čas.

Po bitke je každý generál. A aj tie reporty sa ináč píšu po návrate. Človek už vie, ako to dopadlo, spracuje emócie, doladí dojmy a uležané zážitky spätne preklopí na papier. Niekedy je ale škoda ukrátiť sa o záznam z prvej ruky. Pripomenúť si, čo bežalo hlavou v danom momente. Pretože kolorit okamihu vie byť ukrutne naturálny a má svoje čaro.

Chvíľu som si myslel, že tohtoročnú návštevu Loučovíc ani nezvečním do riadkov. Ale len chvíľu. FBF bolo tento rok síce zrušené, bouldersession tiež, no aj tak som vyslyšal vnútorné volanie. Ono to tu má akúsi špeciálnu mágiu, ktorá si ma získala už pomerne dávno. Nie je to len mágiou lykožrútom skúšaného lesa dvoch tvárí, impozantnými balvanmi, ale aj ľuďmi, ktorých srdcia tlčú pre loučovický bouldering. Ak si poviete, že na tom predsa nie je nič zvláštne ani vzácne, pravdepodobne ste ešte v Loučovicích neboli.

Popularita boulderingu rastie míľovými krokmi. Keď som tento rok po dlhšej odmlke už niekoľkokrát navštívil umelé steny, len s údivom som vstrebával to množstvo nadšených ľudí striedajúcich sa na bouldrových profiloch a hemžiacich sa na matracoch. Na jednej strane mám radosť, že krásu boulderingu objavuje stále viac ľudí, na druhej strane cítim o to väčšiu potrebu poukázať na dôležité prvky lezeckej etiky, ktoré hlavne pri preklápaní sa z preglejky na skaly pochopiteľne nemusia byť prirodzenou súčasťou výbavy každého z nás.