Život posiela notifikácie. Či chceme a či nie. Raz za rok si nás nájde, aby nám pripomenul, že sme o (k)rok ďalej. Keď to bude bývať len touto formou, nevadí. Hlavne nech sa neozýva cez unavené telo, veď my musíme nové smery plodiť, kým sa do škály produktívnej vmestíme. Ale to mu raz pri víne vysvetlím, nech si stráži tých, čo pre iných sekajú mačetami cestu neznámom.
V tiesňave cestou do Vrátnej som vždy okúňal bouldraté šutríky tesne pri ceste. Tentokrát sme aj zastali na parkáči uprostred a vybehli strmo po značke hore kuknúť výhľad a zažiť vz-duch. Hľadím do diaľav, zjazdovky sa ligocú a skalné ihly ma volajú do svojich stien. Škoda, že sa tu nemôže liezť, vravím si. Nakoniec pozerám dolu na naše malé angličáky pri potoku a všimnem si, že hneď kúsok za potokom na kraji lesíka sú nemalé šutre.