Tiene Merkensteinu
Oli0
Jemný vŕzgot veľkých drevených kolies sa striedal s pravidelným dupotom kopýt. Kone flegmaticky prežúvali popruhy, akoby sa chceli prehrýzť na slobodu s uvedomením, že sa to aj tak nepodarí. Koniec popruhov zvierali ruky odeté v pokrčených nablýskaných plechoch a každým pohybom sa jemne rozštrngali. V popredí voza sa začala pomaly otvárať mohutná hradná brána, aby privítala posádku, ktorá niesla domov bolesť, únavu ale predovšetkým hrdosť, česť a veľké víťazstvo. Brána sa zavrela a história mohla dať bodku za ďalšou stredovekou kapitolou...
Malá oblasť s veľkými restami
Oli0Maminy nás učili, že keď raz do niečoho zahryznete, patrí sa to dojesť. Bez ohľadu na to, či vám to chutí. Bouldering by mal byť v tomto ústretovejší. Keď raz do niečoho naleziete, nič vám neprikazuje, aby ste to aj doliezli. Všetko ďalšie je plne ponechané voľbe, závislej od impulzov doliehajúcich k chuťovým bunkám vášho srdca. A tu je problém.. Vybrané bouldre v Königshöhle teda riadne šmakujú, no nie a nie ich dojesť. A tak si nás táto lokalitka pekne pomaly zotročuje.