Boulder.sk

Opäť som sa pod neho posadil. To miesto som tam už mal určite vysedené, lebo som doň perfektne zapasoval. Krajina ma zaliala svojim napätím, čím vyvolala v mojej hlave šialený koncert metronómov, vychádzajúci z ozveny srdečnej aktivity. Tep začal prekračovať merateľné charakteristiky. Pod vplyvom horúcich trasľavých výdychov bola prítomná mikroklíma rýchlo neznesiteľná a okrem toho, že sa menila na tropickú, najťažším bol pre mňa postupný nedostatok vzduchu. Žalúdok podľahol motýlím radovánkam ale to som už obe ruky prikladal na nástupovú lištu.

Velmi vďačný boulder a jeden z naj v Merkensteine.

Jemný vŕzgot veľkých drevených kolies sa striedal s pravidelným dupotom kopýt. Kone flegmaticky prežúvali popruhy, akoby sa chceli prehrýzť na slobodu s uvedomením, že sa to aj tak nepodarí. Koniec popruhov zvierali ruky odeté v pokrčených nablýskaných plechoch a každým pohybom sa jemne rozštrngali. V popredí voza sa začala pomaly otvárať mohutná hradná brána, aby privítala posádku, ktorá niesla domov bolesť, únavu ale predovšetkým hrdosť, česť a veľké víťazstvo. Brána sa zavrela a história mohla dať bodku za ďalšou stredovekou kapitolou...