Hartenstein

Oli0
„Postavím si hrad v údolí. Aj keď tým zjavne vyvolám otázky dotýkajúce sa jeho strategickej polohy, aspoň to nebudem mať na ceste z bouldrov do kopca. A až sa ráno prebudím, vo svahu nad hradom uvidím z okna svojej komnaty ďalšieho skalného mužíka. Ako odkaz pochopenia. Možno sa tak časom vytratia aj všetky otázky.“ (záznam z hradnej kroniky, 12. stor.)

Kraj ako to víno

Oli0
Pred miliónmi rokov sa tu odohrával nekompromisný súboj rieky a pohoria. Tečúci tok prehrýzol horskú bariéru a začal sa zarezávať do pevných vyvretých hornín ako píla do dreva. Stáli tu proti sebe dva elementy neuveriteľnej sily. Uznali, že v tejto vojne niet víťaza a zvykli si na spolužitie. Vzniklo hlboké riečne údolie so skalnými úpätiami. A potom prišiel človek.

Cesta sebapoznania

Oli0
Opäť som sa pod neho posadil. To miesto som tam už mal určite vysedené, lebo som doň perfektne zapasoval. Krajina ma zaliala svojim napätím, čím vyvolala v mojej hlave šialený koncert metronómov, vychádzajúci z ozveny srdečnej aktivity. Tep začal prekračovať merateľné charakteristiky. Pod vplyvom horúcich trasľavých výdychov bola prítomná mikroklíma rýchlo neznesiteľná a okrem toho, že sa menila na tropickú, najťažším bol pre mňa postupný nedostatok vzduchu. Žalúdok podľahol motýlím radovánkam ale to som už obe ruky prikladal na nástupovú lištu.