Boulder.sk

V okolí starého a známeho Rybníčka sa nachádza viacero zatiaľ nezmapovaných sektorov, ktoré ukrývajú zaujímavý potenciál. Balvany sú to zväčša veľmi vďačné, majú veľa chytov, a vďaka tomu sympatické obtiaže pre radosť väčšiny. Jedným z takých sektorov je aj tento nad horárňou, v ktorom už bouldroval nejeden pamätník, ale až dnes sa Mišovým pričinením dočkal sprievodcu.

Človek je tvor pohodlný, má rád zaužívané veci a rutinu, ktorá mu do života prináša určité istoty. Je ľahké zostať verný osvedčeným produktom a zmieriť sa s presvedčením, že niekde majú svoje limity a tým sa končia všetky riešenia. Uznávam, odhodlanie vyskúšať nové veci môže niekedy so sebou prinášať aj istú dávku diskomfortu. Ale to obohatenie, ktoré nám krátkodobé vystúpenie z komfortnej zóny môže priniesť, je na nezaplatenie.

Popularita boulderingu rastie míľovými krokmi. Keď som tento rok po dlhšej odmlke už niekoľkokrát navštívil umelé steny, len s údivom som vstrebával to množstvo nadšených ľudí striedajúcich sa na bouldrových profiloch a hemžiacich sa na matracoch. Na jednej strane mám radosť, že krásu boulderingu objavuje stále viac ľudí, na druhej strane cítim o to väčšiu potrebu poukázať na dôležité prvky lezeckej etiky, ktoré hlavne pri preklápaní sa z preglejky na skaly pochopiteľne nemusia byť prirodzenou súčasťou výbavy každého z nás.

Vidím to úplne jasne. Keby to bolo video z produkcie Mellow, cesta cez cintorín by viedla k nejakej epickej línii s higballovým nádychom. Divoký strih by poskakoval z mramorových náhrobkov na kráčajúci sprievod bouldermatiek. A diváci by si – obklopení toľkou pietou – nevdojak kládli otázku, či to za to riziko vlastne stojí.

Rok sa zdá byť dlhá doba. Ale aj krátka. Je to relatívne, presne ako obťažnosť bouldra a čas strávený jeho riešením. Dnes sa otáčame nazad, aby sme pohľadom ponad rameno alebo ponorom dovnútra zhodnotili náš bouldrový rok. Nezáleží, či nám pred očami skáču čísla, prípadne si nevieme vybrať z pestrých momentov na skalách. Dôležitý je pocit, ktorý nám po bilancii zostane v rukách a môžeme s ním pracovať ďalej tak, ako potrebujeme.