Boulder.sk

(AKTUALIZÁCIA) Aj nad mestom máme krásne miesta, kde vysoké šišaté trávy a chobotnicové stromy s úžasom sledujú kroky prvých bouldristov. Napríklad nad Svätým Jurom, uprostred vinohradových svetov, priamo pod ostrovčekom s veľkou rozkonárenou borovicou, čo tu narástla zo semienka sfúknutého z končeka hobitieho nosa.

Pekné miesto mnohých tvárí. Od divokého suťoviska až po pohodlné čistinky, od chirurgicky zrezaných oblín až po hlboké madlá, od dojmu akčných lomov po podoby slávnych pieskovcových útočísk. Napísal by som, že každý si tu nájde to svoje, ale nemusí to byť pravda. Preto ostávam len s pozvánkou za dobrým a pestrým boulderingom, ktorý má potenciál vás osloviť.

Pôvodne som chcel napísať, že v čom tkvie krása dlhých bouldrov, často vyskladaných pospájaním viacerých línií, ale čím viac ju spoznávam ja, tým viac rozumiem, že ju iní nemusia vidieť. A to je úplne v poriadku. Radšej teda napíšem o tom, ako je možné nechať sa onou krásou zlákať.

S tou žulou je to v Malých Karpatoch ako s ihlou v kope sena. Medzi Bratislavou a Pezinkom jej máme veľa, ale je to len seno. Množstvo balvanov, pri ktorých si musíte čupnúť, aby ste sa im výškovo dorovnali. Niekedy sa ale pošťastí a pod kožu sa zaryje ostrá ihla.

Z jednej strany Karpát na druhú. Človek nevie, kam skôr. Ale povedzme si pravdu, koho by toto večné rozhodovanie vlastne netešilo? Tak sa stalo aj teraz. Pomedzi prácu na nových kremencových oblastiach a skúšanie nejakých projektov mi príde správa od Miša, že na Hámroch má super projekt, ktorý mu už nejaký čas odoláva.