Oblasť Vysokých Tatier sa za posledné roky stala mekkou kvalitného žulového boulderingu, ktorého by ste sa inde na Slovensku v takejto koncentrácii veru nedohľadali.
Momentálnu obsahovú dieru skúsim zaplátať najlepšie, ako sa dá - novým sprievodcom. Aj keď ide len o lokálne potešenie, bola by škoda nepridať ho na bouldrovú mapu Malých Karpát. Snáď si svojich nadšencov nájde.
Pred pätnástimi rokmi tvorilo „scénu“ pár nadšených dvadsiatnikov, dnes sa pod bouldrami stretávame naprieč generáciami – pribudlo detí, ale aj ľudí okolo päťdesiatky. Niekto dáva prednosť páperke, iný nedá dopustiť na flanelku. Jeden má sprievodcu v mobile, druhý v hlave. Dakto padá na matrace, ďalší rovno na zem. No všetkých nás spája láska k lezeniu a presvedčenie, že bouldering nie je šport, skôr spôsob, ako nazerať na život a svet okolo nás.
Dá sa vášeň vyjadriť slovami? Spolu s tromi desiatkami bouldristov a bouldristiek veríme, že áno. Lebo bouldering nie je iba „číslo s písmenom“ v denníčku. Oveľa viac je zmesou pocitov a vôní, šťastia a zúfalstva, ticha a dobrodružstva. Vtesnať to všetko do viet je výzva, no výsledok stojí za to. Prajeme vám príjemné čítanie a snívanie s otvorenými očami.
Čím sme starší, tým ťažšie sa nám darí skĺbiť chuť bouldrovať s jej realizáciou v dostupných bouldrových oblastiach. Už nie som iba sám, kto si chce vyplniť víkendový program, už nie sme len pár. S dvoma malými deťmi pribudlo oveľa viac premenných. Namiešať si výborný koktail rodinnej pohody na bouldroch už nestojí iba na tom, že stačí chcieť a ostatné sa odvíja samo, teraz sme prudko závislí od toho, či budú deti ráno zdravé, či budeme mať dostatok času, chuti a trpezlivosti, no a v neposlednom rade od toho, akú destináciu zvolíme.