Boulder.sk

Môže byť tak pol tretej ráno, práve som sa vyteperil zo stanu a kráčam cez kemp. Čúrať. Nado mnou výhľad, za ktorý by sa nemuselo hanbiť žiadne planetárium. Dokonca je vidieť aj tú onú, mliečnu cestu. Posledné večery sme videli padať kopec hviezd, až pri tejto mi však napadne, že si treba niečo priať. Tak teda, nech Oliver vylezie tú Super Supernovu!

Ona tam skutočne je. Priznávam, nie je to len rozprávkovým lesom, ale rozhodne aj veľkou koncentráciou perfektných bouldrov. Nie je to len sklovito čistou horskou riekou a zasneženými vrcholkami hôr v pozadí, je to aj eufóriou pod kožou a vzrušením v tepnách. Nemajú na tom úplne najväčší podiel dokonalé balvany, pomenoval by som to skôr ako...

Väčšina ľudí uniká pred zimou za slnkom a celý rok sa teší na leto. U druhu „homo bouldrista” je to presne naopak. Počas chladných dní sa oddáva svojím radovánkam, no s príchodom leta je nútený buď na chvíľu odložiť biely prášok, alebo cestovať na druhú stranu zemegule, kde je práve zima. Našťastie sa vhodné lokality na letné popoliezanie dajú nájsť aj bližšie k našim hraniciam. Nám dočasný azyl poskytol švajčiarsky Magic Wood.

Štvrtok. 2 hodiny ráno. Volant poznáva na prstoch vodičových preliačiny, prepadliny i zádery žulové z poslednej nedele. Len čo sa šofér za tri dni stihol trochu skonsolidovať, rozmraziť a vzpriamiť, už sa znovu prehýba nad volantom do zadku kopaný hnedým mokom. Nevadí, veď nič na svete nie je stopercentné. Okrem vášne. Na cestách svojich, po ktorých slobodne beháva, ľahko aj jamy hlboké prekryje. Dláždi nám cestu, aby sme mohli valiť bez zaváhania, bez nalomeného presvedčenia, bez poruchy.