„Bol to už nadprirodzený zážitok vidieť chlapa s rozkašovanými prstami (rozumej krvavými), ako stále dáva a vždy nájde trochu prány, aby ešte raz išiel spadnúť s vierou, že nespadne.“
18:15 Chalani, posledný pokus a ideme. 18:22 Kokos, že ma to nenapadlo hneď, s touto nohou to bude brnkačka. 19:02 Hotový som. Pozri, ako sa mi chveje noha. Tento bude posledný. 19:49 Kurník, musím si dať nejaký cukor. Chalani, dajte si čokoládu. Dám posledný a pôjdeme. 20:05 Robo ešte ide? Tak dám jeden aj ja. 20:31 O chvíľu mi to letí. Tento príbeh poznáte? 20:45 Jáj, skúsim ešte zo stoja, veď doma ma už aj tak asi nikto nečaká.
Chtelnica sa stala našim útočiskom. Od jesene sa sem opäť stále vraciame, pretože zahnať za pol dňa svoj bouldrový apetít nie je jednoduché. Tamojšie zlepence to však s prehľadom dokážu a my ich preto máme mimoriadne radi.
Perfektný deň na skalách vôbec nemusí byť previazaný s lezeckými úspechmi. K pohladeniu duše niekedy postačí aj nič nevyliezť, zato zdatne pokúšať, obstreľovať sa s kamarátmi kreatívnymi výhovorkami a sem tam to celé preložiť vtipnými historkami a hláškami.
Nemôže byť deň škaredý, keď jari z oka vypadne. Veľmi mám tieto dni rád. Vôbec mi nevadí, že sa oteplí, práve naopak, po náročných mrazivých dňoch a štipľavých pocitoch v prstoch, je tu konečne komfortný bouldering s pohodičkou pod skalami.