Boulder.sk

Cestovať sám do Fontáča, respektíve do Beauvais na letisko, nie je až taká závideniahodná aktivita. Pred cestou som premýšľal, ako si tých 1 400 km spríjemniť a prvé, čo mi napadlo, bol prekvapivo bouldering.

Ako tak pozerám von oknom, stále väčšiu radosť mám zo spomienok na minulotýždňovú slnečnú Chtelnicu. Nuž, pomaly bude potrebné prepnúť komfortný mód na neskorojesenný, vlhký a často pochmúrny. Ešteže chuť bouldrovať nie je meteosenzitívna.

Chalani na októbrovú akciu v Chtelnici pripravili skutočne pekné bouldre. Rozhodne sa oplatilo chopiť aj pováľaných menších solitérov pod stenami. Keďže som sa akcie nemohol zúčastniť, nevedel som sa už dočkať, kedy si horúce novinky budem môcť skúsiť.

Akokeby to už bola pomaly tradícia, no je to predsa ešte len 2. ročník akcie, ktorou sa môjmu klubu Alpin Klub Lokomotíva Bratislava snažím priblížiť dobrodružstvo a krásu boulderingu. Po úspešnom prvom ročníku na Končitej očakávam nemenej úspešnú akciu. Tentokrát sme vymenili mladý vráskavý andezit za staručkú českú žulu. Potešenie bolo o to väčšie, že nám ešte týždeň pred akciou hlásili krásne jesenné počasie: 15 stupňov a slniečko.

Vo Fontáči som bol prvýkrát v roku 2007 a odvtedy ho každý rok pravidelne raz navštevujem, niekedy aj dvakrát. Dôvod je čisto prozaický. Páči sa mi tam. Trefnejšie povedané, zbožňujem ho. Nahraný som bol hneď po prvej návšteve. Okamžite bolo jasné, že toto nebude príbeh na jednu stranu. Ako sa začali roky nabaľovať, na intenzite začal naberať sen stráviť tu aspoň mesiac.