Chlad srdcu nesvedčí
Oli1Boli časy, keď sme na Bore od jari do jesene trávili aj niekoľko víkendov v rade. Bezstarostne sme sa váľali na bouldermatkách pod svojimi projektmi a čakali na zlatú hodinku, kedy sa sprítomnenie a precítenie šťastných nádychov dočkalo očakávanej eskalácie. Spokojne sme bouldrovali a nikdy sa neuháňali, pretože okamihy vedia byť klzké a je treba si dobre ustrážiť, aby sa spomedzi rúk nevyšmykli. A tak sme ich po víkendoch odchytávali do zákulisných sietí duše, kde si už našli svoje pohodlie a zakúrili v kozube. Vedeli sme, že chlad srdcu nesvedčí.