Boulder.sk

Prechádzať cez Zemianske Kostoľany a neodbočiť na Končitú je ôsmym hriechom smrteľným, čo dušu previnilú rýchlo dobehne. Treba si dať pozor a odbočku na Kamenec neminúť, to by potom bolo nárekov zbytočných. Smerovka poslušne žmurkoce na tú správnu stranu, neminieme ani dnes, aj keď znavené telá z festivalu Jánskeho za kávou sa stále otáčajú.

Kúsance svedomia za ušami svrbia a bolia, nerád by som s mrľami nasledujúce dni prežil. A preto, skôr než za španielskou zemou frňák nášho lecina stúpne, pár viet víkendu poslednému vzdať charakterné jest. Kto sa sobotný večer nad pstruha naklonil, či poháre s historkami pikantnými skrížil, s láskou na chatárkin úsmev spomína a možno trošku viac na tváre kamenné.

Všade dobre, na Končitej výborne... na jeseň, keď unavené listy na žltú podobať sa chcú a andezity svoj drsný výraz pochovávajú v nežnom pokryve všakovakých preschnutých odpadlín. Pavučiny z prísloví po celom lese rozťahané plechový vzduch vedia pomotať. Chytľavé sú ako spomienky na leto či sny o jesennej zime. Oči vám poľahky drapériu zo záclon slnečných spravia, aby ich obratom tmavým lesným kútom ako dekor svetlý naordinovali. Nuž, vtedy je tu najkrajšie.

Nezapadá lístím zem pod veternými vírmi. Nespráchnivie túžba časom pod vôľou aktívnou. Nezarastie skala machom pod rukami lezca... Cti zákony Džungle, a nenechaj ju z mapy zmiznúť.

Spod húštin, už skoro letných, siahli k svetu ďalšie fešné bouldríky na Končitej. V rámci tvorby sprievodcu ma zákutiami Gepňárky previedol najväčší, a asi aj jediný guru, ktorý sa sem za odhalovaním andezitových tajomstiev relatívne často vracia.