Boulder.sk

Medzi obľuby svoje radím i anomálie zím. Všetko, čo nie je v tomto období štandard mám rád, pretože sa dá bouldrovať, ba dokonca zažiť pod balvanmi i určitú dávku komfortu bez omrzlín a stuhnutých kolíkov. Mám rád zimy, keď lyžiari stoja fronty na vleky svojich nádejí, aby ich vyviezli niekam preč z tohto zlého sna. Tak pardón snehomili, my sme si opäť fajne zabouldrili.

To by jeden neveril, aký štedrý ku nám bude november ešte toho roku. Po nezištných dávkach provensálskeho slnka nelenil a nečakane štedro nás obdaril aj počas andezitového víkendu na domácej pôde. Chceme ešte viac, oveľa viac. Čistého vzduchu, zubatých lúčov, suchej chladnej horniny, bouldrov. Chceme viac Končitej, viac času na trávenie jej zdravých dobrôt a vstrebávanie vzácnych vitamínov.

Odkedy som prvýkrát avizoval spustenie prác na sprievodcovi, uplynul už naozaj menej sympatický čas. Okolnosti nie vždy zaprajú v prospech plánov a hneď je z toho slušná chvíľka. Nie, nepoviem vám teraz skvelú správu, že Končitá má svojho boulderingového sprievodcu, sklamať vás sa ale tiež nehodlám. Keďže presne viem, aké otázky vám teraz behajú hlavou, pýtal som sa za vás.

Keď padne na zem list prvý, začnú sa prípravy. Komnaty jesene pohltia zvráskavené leto a vypustia chladný vánok. Odpadnú posledné zhnité brezy, machmi prebehnú trblietky, kmene pradedov lesa obkolesia tancujúce václavky. Koruny stromov či kríky košaté preriedia frizúry, nastavia sa slnku, aby sa ich ujalo a pripravilo na karneval, ktorým to všetko vrcholí. Nielen jeseň sama, ale aj jej hostia vážení v kreáciách na balvanoch, v zbere farebných štvorlístkov na karnevale s usmiatymi tvárami.

Naše nedeľné návraty slovenské majú často jedno spoločné. Odbočku, ktorú si volant pýta ako hladný pes svoju odmenu, zachádzku, ktorej lákadlá nemožno zavaliť odmietnutím. Často najväčší "hajlajt" víkendu. Pár hodín strečingu a hobľovačiek sú najlepšou rozlúčkou s voľnými dňami, na ktoré môžete s radostivým bôľom v svale každý pondelok zasadení v stoličke kancelárskej spomínať.