Boulder.sk

Pôvodne som chcel napísať, že v čom tkvie krása dlhých bouldrov, často vyskladaných pospájaním viacerých línií, ale čím viac ju spoznávam ja, tým viac rozumiem, že ju iní nemusia vidieť. A to je úplne v poriadku. Radšej teda napíšem o tom, ako je možné nechať sa onou krásou zlákať.

S tou žulou je to v Malých Karpatoch ako s ihlou v kope sena. Medzi Bratislavou a Pezinkom jej máme veľa, ale je to len seno. Množstvo balvanov, pri ktorých si musíte čupnúť, aby ste sa im výškovo dorovnali. Niekedy sa ale pošťastí a pod kožu sa zaryje ostrá ihla.

Z jednej strany Karpát na druhú. Človek nevie, kam skôr. Ale povedzme si pravdu, koho by toto večné rozhodovanie vlastne netešilo? Tak sa stalo aj teraz. Pomedzi prácu na nových kremencových oblastiach a skúšanie nejakých projektov mi príde správa od Miša, že na Hámroch má super projekt, ktorý mu už nejaký čas odoláva.

Pozná ju takmer každý Bratislavčan, kadekto už na nej aj liezol, no sprievodca nie a nie spadnúť zo vzduchu do náručia. Visel tam pridlho, preto som rád, že sa Dexo chopil kormidla a výsledkom je ďalšia bodka na našej mape.

Kvarteto iných ročných období uzatvorila jeseň. Ako Milan povedal, stala sa zo mňa tento rok plnohodnotná malokarpatská krysa. Snáď žiaden rok som toľko dní v domácich lesoch nenabouldroval a nenakefoval.