O boulderingu nielen na Slovensku
Často som sa prichytil pri snívaní, ako sa raz predo mnou kdesi v hlbinách malokarpatských lesov vynorí poriadna medvedica. Že nebudem pred ňou utekať, práve naopak, obšťastním ju mimoriadne silným objatím. Že budem stískať a stískať, až kým sa neposadím na vrchol... Predstavte si, ono sa mi to prihodilo.
V prvej polovici jari počasie naozaj prialo, bolo chladno a sucho. Ľudí na lokálnych bouldroch už bolo ale menej. Prichádzajúce leto postupne povoľovalo putá, zo zimných bouldristov sa už opäť stávali lanolezci, lokálni návštevníci sa postupne posúvali aj mimo regiónov. Aj keď to vyzeralo, že sa všetko postupne vracia do starých koľají, svoju inakosť si jar zachovala.
K sestrám medvedím pribudol tretí súrodenec. Po vzore Dolnej Medvedej skaly sa do análov zapisuje ako lokálne zátišie boulderingových nadšencov. Božský kremenec, ako ho možno ešte nepoznáte, v nádhernom prostredí dubového hrebienka s machmi a čučoriedkami.
Malokarpatské lesy sú zmesou horninovej všehochuti. Žula, vápenec či kremenec, občas sa proste opráši lokálna skalka a vzniknú na nej sympatické línie.