Už to však nebolo predovšetkým koronou a obmedzeniami ruka v ruke s ňou idúcimi. Samozrejme, niekde na pozadí stále bola, ale za boulderingom sa už dalo s príslušným pasom celkom normálne cestovať. My sme však príležitostí veľa nemali a malokarpatské lesy si len pridávali nové čiarky za dni, čo som v nich strávil sám, alebo s rodinkou.
Motivácie som však mal dostatok. Začiatkom leta sa mi podarilo doklepnúť zatiaľ najťažšiu líniu na Rybníčku – Blázon čas 7C+. Svoje silovo-vytrvalostné maximum som si opäť o kúsok posunul. Ani by ma neprekvapilo, ak by boulder už nikto nikdy neliezol, ale ja som sa bavil lezením parádne. (v rukáve mám ešte predĺženie…)
Blázon čas dal bodku za tvorbou sprievodcu a dvojmesačné úsilie vyvrcholilo do publikácie sprievodcu. Veľmi som si toto miesto obľúbil.
Finalizácia Rybníčka so sebou niesla aj otázku, čo ďalej. Po skúsenostiach s krokovo parádnymi bouldrami sa mi z kremenca nechcelo. Vypočul som teda Mišovo volanie a vybehol som sa za ním na Tri kopce nad Medveďku. Starý známy lokál, kde už kadekto v minulosti popoliezal, ale nikto sa nechopil ucelenejšieho spracovania a spropagovania.
Mišo doladil dopady a vybáchal väčšinu jasných smerov. Tie posledné som mu dopomohol doklepnúť a ďalší sprievodca bol na svete.
Premýšľal som, čo ďalej. Teploty dosahovali tohoročné maximum, čo predstavuje obdobie, kedy bouldrujú už len tí najviac nadšení. Horúce dni som využil na nové objavy. Pri jednom obligátnom prieskume som natrafil na kremencový previs, ktorý ma dostatočne uzemnil.
Júl som strávil pod Peprovcom. Krásny to čas. Dalo práce skultivovať previs, ale rozhodne to stálo za to. O bombách, ktoré tu vznikli, som sa už dosť nabásnil. Boulder Katarzia bol mojím splneným snom, nehovoriac o jeho predĺžení Terapia. Tú rozhodne chcete podstúpiť!
V auguste vznikli v previse ďalšie skvosty, aby to vyvrcholilo Terapiou hrou. Začiatok septembra som už vnímal, že to najlepšie z Peprovca mám za sebou a že jeho potenciál sa týmto výrazne scvrkol. Čakala nás s Mišom ešte jedna 45stupňová stienka, kde sme sa asi mesiac striedali pri úpravách dopadu. Deň, keď sa mi podarilo preliezť Terapiu hrou, som zdolal aj mohutný balvan pod stienkou a mohlo sa začať tvoriť aj tam. Peprovec bol hotový a ďalší sprievodca uzrel svetlo sveta. 20 návštev za to stálo.
Začiatkom septembra sa nám konečne pošťastilo vycestovať na pár dní aj za hranice. Tentokrát sme skĺbili požiadavky na dobrú rodinnú dovolenku s boulderingom. Prekvapivo. Dôležitým faktorom bola pri výbere aj cesta do 4 hodín. Vyšlo nám z toho Attersee.
Rodinné víkendy v Karpatoch sme niekoľkokrát smerovali do okolia Červeného Kameňa, vďaka čomu vzniklo ešte niekoľko nových bouldrov. Hlavne okolo hradu a na kalvárii.
Dnes už trávim v lesoch na Píle oveľa viac času, ale o tom už v jesennej časti môjho „iného“ seriálu. Už teraz som si istý, že jeseň bude mať dostatočne veľa odlišností, aby na predošlé ročné obdobia plynulo nadviazala.
Oli