Leto bolo iné

Koľaje predošlých období, hádam aj vyše roka, už vybudovali tak stabilnú a osvedčenú trať, že už ani tá vôľa pre zmenu toľko nevystrkovala rožky. Kým sa jar už nápadne podobala na celkom normálne ročné obdobie, ako som ho poznal z iných rokov, leto túto tvár nadobudlo snáď ešte výraznejšie. Napriek tomu bolo stále iné.

Už to však nebolo predovšetkým koronou a obmedzeniami ruka v ruke s ňou idúcimi. Samozrejme, niekde na pozadí stále bola, ale za boulderingom sa už dalo s príslušným pasom celkom normálne cestovať. My sme však príležitostí veľa nemali a malokarpatské lesy si len pridávali nové čiarky za dni, čo som v nich strávil sám, alebo s rodinkou.

Motivácie som však mal dostatok. Začiatkom leta sa mi podarilo doklepnúť zatiaľ najťažšiu líniu na Rybníčku – Blázon čas 7C+. Svoje silovo-vytrvalostné maximum som si opäť o kúsok posunul. Ani by ma neprekvapilo, ak by boulder už nikto nikdy neliezol, ale ja som sa bavil lezením parádne. (v rukáve mám ešte predĺženie…)

Blázon čas dal bodku za tvorbou sprievodcu a dvojmesačné úsilie vyvrcholilo do publikácie sprievodcu. Veľmi som si toto miesto obľúbil.

Bouldering na Rybníčku
Majestátna skala na Rybníčku hostí parádne bouldre, ktoré vás preveria po viacerých stránkach.

Finalizácia Rybníčka so sebou niesla aj otázku, čo ďalej. Po skúsenostiach s krokovo parádnymi bouldrami sa mi z kremenca nechcelo. Vypočul som teda Mišovo volanie a vybehol som sa za ním na Tri kopce nad Medveďku. Starý známy lokál, kde už kadekto v minulosti popoliezal, ale nikto sa nechopil ucelenejšieho spracovania a spropagovania.

Bouldering Tri kopce
Najkrajší boulder na Troch kopcoch je pre mňa jednoznačne Gaia 7A.

Mišo doladil dopady a vybáchal väčšinu jasných smerov. Tie posledné som mu dopomohol doklepnúť a ďalší sprievodca bol na svete.

Premýšľal som, čo ďalej. Teploty dosahovali tohoročné maximum, čo predstavuje obdobie, kedy bouldrujú už len tí najviac nadšení. Horúce dni som využil na nové objavy. Pri jednom obligátnom prieskume som natrafil na kremencový previs, ktorý ma dostatočne uzemnil.

Bouldering na Peprovci
Terapia hrou 7C+

Júl som strávil pod Peprovcom. Krásny to čas. Dalo práce skultivovať previs, ale rozhodne to stálo za to. O bombách, ktoré tu vznikli, som sa už dosť nabásnil. Boulder Katarzia bol mojím splneným snom, nehovoriac o jeho predĺžení Terapia. Tú rozhodne chcete podstúpiť!

V auguste vznikli v previse ďalšie skvosty, aby to vyvrcholilo Terapiou hrou. Začiatok septembra som už vnímal, že to najlepšie z Peprovca mám za sebou a že jeho potenciál sa týmto výrazne scvrkol. Čakala nás s Mišom ešte jedna 45stupňová stienka, kde sme sa asi mesiac striedali pri úpravách dopadu. Deň, keď sa mi podarilo preliezť Terapiu hrou, som zdolal aj mohutný balvan pod stienkou a mohlo sa začať tvoriť aj tam. Peprovec bol hotový a ďalší sprievodca uzrel svetlo sveta. 20 návštev za to stálo.

Začiatkom septembra sa nám konečne pošťastilo vycestovať na pár dní aj za hranice. Tentokrát sme skĺbili požiadavky na dobrú rodinnú dovolenku s boulderingom. Prekvapivo. Dôležitým faktorom bola pri výbere aj cesta do 4 hodín. Vyšlo nám z toho Attersee.

bouldering pri Attersee
Bouldering pri Attersee nás pozitívne prekvapil.

Rodinné víkendy v Karpatoch sme niekoľkokrát smerovali do okolia Červeného Kameňa, vďaka čomu vzniklo ešte niekoľko nových bouldrov. Hlavne okolo hradu a na kalvárii.

Bouldering na Píle
Noviniek na Píle opäť pribúda a nielen po výlomoch, ale objavujú sa aj úplne nové línie v starých sektoroch.
Bouldering na Píle
S Mišom niekedy poskúšame aj projekt v streche Pytóna, ktorý stále odoláva.

Dnes už trávim v lesoch na Píle oveľa viac času, ale o tom už v jesennej časti môjho „iného“ seriálu. Už teraz som si istý, že jeseň bude mať dostatočne veľa odlišností, aby na predošlé ročné obdobia plynulo nadviazala.

Oli

Pridaj komentár