Zatiaľ čo sa po republikách našich bouldristi konfrontovali na podujatiach v Prahe a Bratislave, my siedmi sme vypočuli volanie slnečnej pohody a nechali sa zlákať na Ostaš.
Občas ma navštívia myšlienky na zmenu, rovnice na n-tú a ešte k tomu s odmocninami, komplikované výpočtové procesy. Všetky tieto šialenosti sledujú jeden cieľ. Predostrieť mi chcú jasný výsledok a vnútiť odpoveď na otázku, prečo zase na to isté miesto - do Fontáča.
Krátke dni, sychravo, zima. Klasická jeseň, kedy sa sám seba pýtam, či tomu lezeniu aspoň trochu chýbam. Presviedčam Peťa a Majku, nech namiesto mrznutia na Hrádku idú so mnou obzrieť bouldre na Držkovej. Istý nemenovaný portál s jeleňom nedávno totiž publikoval článok s množstvom slnečných fotiek, ktoré nabádali k návšteve.
Milujem to vzrušenie zo spoznávania nových oblastí. Či už preslávených, zabudnutých, bájnych, alebo len prudko lokálnych, vždy ma ide pred premiérovou návštevou rozdrapiť od zvedavosti. Takmer ako za mladi, keď som za prejavy dobroty dostával kindervajíčka.
Je treba po farbách v živote siahať, nech nezovšednie v monochróme. To je pravda známa. Po troch týždňoch sa farebná predpoveď pre jesenný Sněžník opäť neodolateľne tvári, sme príliš slabí a rozumní, aby sme odolali.