Boulder.sk

Nie a nie toho roku Bor či Ostaš navštíviť. Mraky na ne stále tienili, alebo životy naše dôvodmi inými uniesť sa nechali. Júlový predĺžený víkend by ale v kalendári aj slepý zahliadol. Príležitosť rozochvela končatiny. Predpoveď je dobrá, na skvelú nebudeme čakať, váhať by už naozaj nebolo vhodné. Ak to na nás naozaj nespadne, a programátor počasia nezaspí v zrážkovej aplikácii nad klávesou enter, pieskovcová trojdňovka by mohla páchnuť predranými prstami.

Všetko sa to začalo jedného daždivého rána. Ako každý príbeh, aj tento je náhodným sledom nepredvídateľných udalostí. Stačí sa pozrieť na svet očami kvantového fyzika, a každý jeden moment v našom živote nadobúda úplne novú perspektívu. To množstvo rozhodnutí a nekonečno nerozhodnutí! Za poslednými dvoma víkendmi stálo jedno v tej chvíli nepodstatné rozhodnutie.

V mladosti nás po večeroch učili tvorbe predstáv, snov a svetov cez rozprávky z knižiek. Pod tlakom realít sa časom všetko akosi prirodzene obrátilo, a pomaly sme mizli z naších obľúbených stránok. Ostali prázdne. Dnes sa ich učíme napĺňať sami. Nechýbajú nám sny a predstavy, sú to práve tie rozprávkové svety, ktoré sa z nich snažíme tvoriť, a ktorých súčasťou sa nám podarí byť pri troche šťastia aspoň na chvíľu. V poslednej etape sa to opäť prirodzene obráti. My budeme tí, ktorí budú predčítať.

V šedi sa vždy pýtame, čo kriesi dušu zvädnutú. Nad hranami dní kalendárnych premýšľame a tie vzdušné a priestranné chvíle imagináciami vždy oddialime. Je ľahké dusna sa nadýchnuť, ťažké nieto ani naposledy vydýchnuť. Výzvou je však uchopiť, čo šťastnými robí nás, a do špiku posledného silno sa tým presýtiť.

Precedená beznádej, čo okno z našich očí vytiahlo a nechalo ju skoncentrovanú zaboriť do vlhka zasneženej krajiny. Smútok páchnuci z bedákajúcich úst pri prieskumných návštevách terasy, tie dlhé dni a rýchle večery s neúmerne dobrým francúzskym vínom vzhľadom k jeho cene, to všetko muselo byť, aby sa na Fontáč jarný ťažšie zabúdalo.