Boulder.sk

Sněžník sme si za poslednú dobu veľmi obľúbili. Znamená pre nás nielen výbornú alternatívu k Boru, ale s parádnym sprievodcom, ktorý vyšiel minulý rok, to má hneď inú príchuť. Nehovoriac o hriešne dobrých palacinkách v penzióne pod rozhľadňou a jedinečnou scenériou. Keď sa do onej konštelácie vtesná 9 bouldristov s dvoma krpcami, vznikne z toho príjemný víkend plný rozmanitých chutí a štebotov.

No čo si budeme klamať. Sněžník nie je z Bratislavy ani prstom na mape blízko, obzvlášť kostrbato sa táto vzdialenosť meria so zámerom vybrať sa tam len na víkend. Stále sa mi nepodarilo presne definovať miesto, kde sa láme chlieb, kde si človek konečne povie, že to nie, sem sa na víkend už naozaj neoplatí, veď do týchto končín už ani tým najmenším kameňom dohodiť nejde.

Nebolo by obdobie pred Veľkou nocou bez myšlienok na Švajc. Veľké plány, prepočty frankov, listovanie v sprievodcoch po Ticine a oberanie stalaktitov ťažkých slín z kútikov úst. Neboli by veľkonočné sviatky strávené nakoniec úplne inde. Deň pred odjazdom s ťažkou hlavou burcujete návštevnosť meteostránok a v zatiahnutej rolete hľadáte aspoň pár trhlín, otvorov, ktoré osvietia vás a vlejú nádej pre uskutočnenie napríklad takéhoto výjazdu.

Niekedy melódia dozvukov nemení svoju hlasitosť. Je silná a výrazná aj po piatich rokoch. A ako keď vám občas konkrétna skladba pripomína miesta jej vstrebávania, iná vás tam priamo prenesie. Odušu surfovať po vlnách jej tónov, to mi chutí. Sebecky prihliadam na svoje záujmy, že keď príde tá správna, chytím sa jej a pofičím. Melódia návratov. Vráti ma na miesto, kde mi ju brezovo-smrekový les s povolením papradí prvýkrát zapískal.