Boulder.sk

V poslednom čase nemám veľa možností opustiť západné Slovensko a vydať sa za boulderingom niekam skrz naskrz našimi susedmi. Absťáky si preto chodím tíšiť lokálnymi možnosťami. Aktuálne útočisko som našiel v Malých Karpatoch na vápenci pod Plaveckým hradom. S prihliadnutím na spomenuté skutočnosti nezakrývam radosť z nadšenia, ktoré vo mne tieto krátke stretnutia so spoločensky neatraktívnym materiálom dokázali vyvolať.

Chlapci z HK Tongba sa činia a na Rozbehoch už spravili množstvo prínosnej práce. Po čase opäť prichádzajú s aktualizovaným sprievodcom, ktorý obsahuje nejeden nový boulder.

Ako som tak v poslednej dobre čítal o Rozbehoch, nedalo mi a v sobotu poobede sme na chvíľu vybehli pozrieť jeden z tamojších sektorov. Po portugalských zubatých lištách boli ostré diery radikálnou zmenou, na ktorú sme si s Aďou museli krátko zvykať. Bouldre v Líščej nore nás na 4 hodiny pekne pozabávali, ba pochválili sa i peknými krokmi.

Keď už počasie začne trucovať a z víkendu ostáva len jeden deň na dobrodružstvo, vydávame sa nesmelo (napoludnie) aspoň na Rozbehy do Karpát. Veď táto oblasť nám je ešte celkom neznáma, po prvej návšteve sektoru Pod hradom minulý rok sa nám sem ešte nepodarilo vrátiť. Miestny vápenec je pre pieskovcovo-žulového bouldristu špecifický, ale aj miestneho lanolezca počtom vymytých dierok prekvapí.

Bola to prvá zahraničná boulderingová oblasť, ktorú som navštívil. V ten deň som tu preliezol svoje prvé 6C – Uga Aga Iga, klasiku, ktorá svoje čaro úspešne predáva dodnes. Bol som nadšený. Dnes už môj výber destinácie podlieha náročnejším kritériám, ale tamojšie kúsavé vápno sa občas z pivničných kútov vedomia vynorí. Ba dokonca sa stáva, že sa mu chytím na lep.