Boulder.sk

Má svoj čas. Ako v sobotu. Začali sme pozvoľna rannou kávou v Bratislave, pokračovali ignoráciou rakúskej diaľničnej známky s následnou vyhliadkovou cestou nažehleným rakúskym vidiekom. Demonštráciu ukrutnej pohodičky sme zakončili predobednou kávou na vyslnenej záhradke v Badene. Zahučali poludňajšie sirény a boli sme tam. V najväčšej boulderingovej oblasti Rakúska. S 23 bouldrami si už dlhé roky suverénne háji svoje prvenstvo.

Niekedy sa treba uskromniť s jedným kameňom, respektíve len s jednou jeho stranou natočenou k slnku, s jednou suchou obuvou (lezečky), s jednou časťou jedného dňa a môže vám byť skvelo. Nie je na tom nič prekvapivé, veď aj slnko, ktoré na vás svieti, je len jedno, a nedáte naň dopustiť.

K bouldrom sa dostanete tým istým spôsobom ako ku skalkárskej oblasti. Bouldre sa nachádzajú na páse vysokom do 4m, ktorý je hneď vedľa chodníka, ktorým sa prichádza pod Tomášovský výhľad, a ďalšie sú priamo v jaskyni. Lezie sa po vápenci priemernej kvality. Najlepšie podmienky sú na skoršiu jar, neskorú jeseň, v jaskyni sa dá bouldrovať aj v zime. U ostatných bouldrov je to individuálne, niektoré bývajú často zatečené. Miestny lezci však chodia bouldrovať celoročne.

Krajinársky veľmi príjemný bouldering ľahšieho charakteru. Výhľady na Veľkú Fatru a Nízke Tatry, prípadne samotné mesto, sú za odmenu po každom vylezenom kameni. Štaré šípky na skalách, ktoré registrujem od malička naznačujú, že sa tu liezlo ešte za oných čias.

Bouldrové nádobíčko som hodil do auta na poslednú chvíľu. Predĺžený víkend v Dolnom Kubíne znamenal okrem nádherných túlačiek krásnou Oravou aj trocha času na bouldering. Informácie z gúglu zlyhali a tak volím taktiku: „Choď za nosom, nájdeš balvan...“. A našiel som. Čo som očistil, to som vyliezol. Taká tichá radosť.