Boulder.sk

Bola by škoda opomenúť onen pekný výjazd na Šumavu, čo by môj tretí za posledný mesiac. Áno, pred týždňom sme v kvartete opustili zovretie pracovného týždňa a s mierne neistou víziou suchých bouldrov vyrazili do Loučovíc.

Mocná to medvedica z hlbín šumavských lesov preverila nejeden cecok, prefackala nejednú dlaň.

Náhly záblesk, strhnem sa, čo to? Otvorím oči a pomaly zaostrujem. Na strope okamžite hľadám odpovede na masu otázok, ktoré ma nepripraveného zavalili. Čo sa deje? Aký je deň? Koľko je hodín? Čo bude nasledovať? Zrazu si spomeniem, že som dnes už raz vypínal budík a že tomu zvoneniu som ešte včera prikladal veľkú váhu. Naťahujem chvejúcu ruku za mobilom. Strach z blížiacej sa konfrontácie s realitou je nepopísateľný. A je to tu! Životné poznania občas vedia nepotešiť. Už som mal dve hodiny cestovať na Šumavu.

Odvtedy, čo sme sa vybrali na náš prvý bouldrový výjazd, maminy naše už nejeden kalendár na chladničkách vymenili. Bolo to dávno. Loučovický boom nás vtedy presvedčil, že nastal správny čas okoreniť prvé lezecké skúsenosti skalou. Po príjazde do šumavských lesov sme veľa pochopili.

Nie je to tak dávno, čo bežala v TV reklama so sloganom „Perla se vyplatí!“. Reklama propagovala roztierateľný rastlinný tuk s obsahom tuku od dvadsať do štyridsať percent. Čo boli zostávajúce percentá, radšej nepomyslieť (preleteli vrany alebo tu si treba predstaviť premostenie k reklamnému sloganu na Bratislavskú perlu).