Boulder.sk

Nie je to tak dávno, čo bežala v TV reklama so sloganom „Perla se vyplatí!“. Reklama propagovala roztierateľný rastlinný tuk s obsahom tuku od dvadsať do štyridsať percent. Čo boli zostávajúce percentá, radšej nepomyslieť (preleteli vrany alebo tu si treba predstaviť premostenie k reklamnému sloganu na Bratislavskú perlu).

V rámci potreby kŕmenia bouldrového chtíču hľadali sme pomedzi mračiace sa predpovede vhodnú víkendovú destináciu. Bor a Tatry  sa v meteo plátkoch nevyznamenali, museli sme sa teda vzdať rozhodovania medzi našimi favoritmi a siahnuť hlboko do vrecák po nejakom žolíkovi.

Po tom, čo na futbalových MS Nemecko zadelilo domácim sedem kúskov a nápoj 7up v Brazílii nabral na horkej chuti, zažil internet renesanciu výrazu Blitzkrieg. Toľko krátka genéza k inšpirácii pre názov článku.

Tak nejak sa nám po Padání na druhý deň zažiadalo chytov, vybrali sme sa teda na Mlýnský vrch. Nutno povedať, že to nie sú žiadne kolotoče, ale oproti Žihelsku sa tu (až na pár výnimiek) naozaj o poznanie lepšie drží. Našim prstom bolo ešte skoro zabúdať na vyhrotený včerajšok. Pri každom dotyku so skalou sa pripomenuli, občas sme sa aj tvárili, akoby sme ich nárek ani nezaregistrovali.

Po minuloročnej nesmelej premiére sme do toho minulý víkend vhupli s plnou vervou. Zhoda sprevádzala nás, že skúsime absorbovať Padání v plnom zábere, nevynímajúc súťaž, džemovačku či kurací stejk s čapákom. Po tom, čo všetci utekali odovzdať záznam svojich úlovkov a les ostal pôsobivo tichý, užívanie pokoja blízke nám minulý rok bolo. Tohoročný obrat znamenal, že poslednú májovú sobotu sme boli my tí, ktorí 10 minút pred dedlajnom prášili z lesa hlava – nehlava v ruke so zapísanými lístkami.