Boulder.sk

A je to tu. Konečne nedeľa, deň odchodu. Deň, ktorý našu celú 7-člennú posádku delil od objavovania tajov švajčiarskeho Magic Woodu. Telefón mi zvonil skoro neustále, neposedná posádka sa už horlivo snažila dobojovať k finálnym inštrukciám ohľadom miesta odchodu.

Nabudený mechanizmus predstáv o nekonečných cestách za balvanmi svetových kvalít. Cesty za vzdialenými spotmi Európy či tie kratšie do alpských krajín. Väčšinou mi dokonca stačí aj niekoľko myšlienok smerujúcich k našim bratom, a vyrazíme. Pritom za to môže nevedomosť, informačná prázdnota, že krajinu rodnú z cieľov často vypúšťame.

Bratislavská perla je zatiaľ tým najlepším, čo urodili naše mestské lesy. Na relatívne malom priestore dnes ponúka pomerne veľa bouldrov. Ak vám nevadí ostrý žulový zub či občasné bouldrové vymedzenie, nech sa páči, tunajší skvost vás už očakáva.

Mám rád lesy plné ihličnanov, ich husté prekryvy a chudobné podrasty, to štíhle svetlo, ktoré si vás tu vždy hľadá. Mám rád žulu, jej silu a dominanciu, pre oko príťažlivú horninu, čo rada zo zeme hlavu vystrkuje. Mám rád Panský les, asi hlavne pre tú kombináciu, pretože keď pôjdeme do detailov, začne to byť drsné. Aj keď...

Noha naša túlavá navracia sa späť do Južných Čiech. Po deviatich mesiacoch pádime rozvíriť šumavské lesné vánky, podvihnúť hlavy znudenému ihličiu a vykarhať drzé lišaje. Na Šumave je žuly ozaj veľa. Oblasti rušné či menej známe, frekventované či takmer zabudnuté. V sobotu sme sa vydali práve do jednej z kategórie menej známych, kde sa stopy mádža hľadajú lupami.