Fontáč musí byť!

Minulý rok som sa po návrate z Fontáča zamýšľal, prečo sa tam každoročne stále vraciam, keď je toľko iných a zaujímavých miest. Dnes už veľmi dobre viem, že sa budem s touto otázkou stretávať pravidelne. Prikrčené obočie a náznak nepochopenia..., až kým sa tam opäť nevrátim a nesadnem mu na lep. Fontáč je len jeden, vo svojej nekonečnosti je aj mojím večným údelom.

Nevadia mi návraty do starých známych sektorov, dokonca ani do Carrefouru, užívam si aj opakované prelezy bouldrov, v ktorých som bojoval pred deviatimi rokmi a dnes sa v nich rozliezam.

Prouesse 7B, Rocher des Souris (foto: Ďuri)
Prouesse 7B, Rocher des Souris (foto: Ďuri)

Fontáč ma naučil veľa. A to nielen po lezeckej stránke. Dal mi nazrieť do útrob lesa cez pocity, prostredníctvom ticha a skrz samotu, ktorú tu každoročne aspoň na deň vyhľadávam. Ostatní  tento deň volajú odpočinkovým.

foto: Oli
foto: Oli
foto: Oli
foto: Oli
Vandale 7C, Rocher Cailleau (foto: Oli)
Vandale 7C, Rocher Cailleau (foto: Oli)
L'Étrave 7B+,  J.A. Martin (foto: Oli)
L’Étrave 7B+, J.A. Martin (foto: Oli)
Le Toit du Ninja Blanc 7A,  J.A. Martin (foto: Oli)
Le Toit du Ninja Blanc 7A, J.A. Martin (foto: Oli)

Baví ma sprevádzať nováčikov lesom a klasikami. Hľadám iskru v ich očiach, zatiaľ čo oni nevedia kam skôr. Krásne pobláznenie. Je to už len o tom, kto prvý najlepšie namieri a zostrelí si svoju odmenu. Vo Fontáči sme zase raz všetci deťmi. Možno len tú penu máme na ústach objemnejšiu ako zamladi.

Sale Gosse 7C, Roche aux Sabots (foto: Klinec)
Sale Gosse 7C, Roche aux Sabots (foto: Klinec)
Éclipse 7B+, Cuisinière (foto: Ďuri)
Éclipse 7B+, Cuisinière (foto: Ďuri)

Pomedzi bouldrovanie väčšinou fotím. Teší ma, že môžem stáť za vznikom spomienok pre mojich kamarátov. Krátkodobá pamäť je fenoménom dnešnej doby, dávno sú preč tie časy, keď sa veci mohli ponechať na náhodu. Na druhej strane, ja príliš fotiek nemám. Autorom väčšiny z nich som ja, no čo vám poviem. Ale sú aj výnimky! Dve z nich fotil Ďuri, jednu Klinec a tú poslednú jeden nemecký paparazzi.

Mal som už aj lepšie fotky
Mal som už aj lepšie fotky

Oli

FERO (nováčik)

Priznám sa, že nie som príliš fanúšik lezeckých reportov, ktoré vyzerajú ako lyrizovaná próza. Čakám skôr zážitky, fakty a tak trochu aj čísla, nie „básničky“ a emócie. Horšie však je, že keď mám teraz napísať čosi ja, derú sa mi slzy do očí. Chýba mi vôňa lesa, krásne línie, piesok a kamaráti.

Cuvier (foto: Oli)
Cuvier (foto: Oli)
Oranžový okruh, Rocher Canon (foto: Oli)
Oranžový okruh, Rocher Canon (foto: Oli)
Modrý okruh, Cuvier (foto: Oli)
Modrý okruh, Cuvier (foto: Oli)

Kým sa mi osuší slza, napíšem vám aspoň, čo ma na Fontáči prekvapilo.

1. Je veľký, akože naozaj veľký. Z jednej oblasti do druhej môžete ísť autom aj 30 minút, aj pol hodinu.

2. V každej časti je strašne veľa kameňov a väčšinu z nich si nik nevšíma. Keby bol rovnaký kúsok v Malých Karpatoch, sú na ňom minimálne 3 – 4 línie, tu je zarastený machom.

3. Do nemoty vám môžu opakovať, že bouldering vo Fontáči je rôznorodý, aj tak vás prekvapí, že sú tu obliny, madlá, dierky, stisky, previsy, lišty, platne, proste všetko.

foto: Oli
foto: Oli

4. V niektorých oblastiach je na zemi normálne že piesok. Preto „domáci“ nosia handru, ktorou si oprašujú malé zrniečka zo skaly. No a lezky si čistia na takých malých rohožkách.

5. Ozaj, rohožky slúžia aj ako bouldermatky. Že to nedáva pri páde veľmi zmysel? Nevadí, nepadajú.

6. Bouldrovať môžete aj celý týždeň, pieskovec je tak prívetivý, že ak to príliš nehrotíte, je problém si zodrať prsty.

La Dalle Olive 5-, Bas Cuvier (foto: Oli)
La Dalle Olive 5-, Bas Cuvier (foto: Oli)

7. Ešte k prstom. Nie som si istý, čím to je, ale bolia oveľa menej ako na umelých stenách.

La Dalle Fléaux 6B, Éléphant (foto: Oli)
La Dalle Fléaux 6B, Éléphant (foto: Oli)

8. Pri cestách stojí veľa pracovníčok v sex biznise. Aj pracovníkov. Keď vás po zotmení oslovia dvaja páni v podivných oblekoch s klobúkom a dalmatíncom, viete, že je čas sa pobrať.

9. Kým v Čechách, na Slovensku a Rakúsku (hej, inde som nebol) stretnete pri bouldroch iba bouldristov, tu úplne hocikoho. Bežcov, bikerov, turistov či rodiny na pikniku.

10. Francúzi sa obliekajú outdoorovo len keď športujú. Keď teda vidíte v meste niekoho v páperke, je to bouldrista.

11. Ozaj, v Carrefoure (to je taký obchod) môžete natrafiť trebárs aj na Tommyho Caldwella.

12. Už ste to určite stokrát počuli a čítali v Tomasových blogoch, ale lezenie je o nohách. Platí najmä na platniach.

Červený okruh, Cuisinière (foto: Oli)
Červený okruh, Cuisinière (foto: Oli)
foto: Oli
foto: Oli

13. Rada nad zlato: Predtým ako vyleziete nejaký boulder, uistite sa, že ho máte ako zliezť. Nemáte za čo.

14. V lesoch natrafíte nielen na veľa Nemcov a Angličanov, ale ja na Američanov či Japoncov.

15. Keď som už pri tých národnostiach, pamätajte, že nie každý, kto rozpráva cudzím jazykom, vám nerozumie. Platí najmä pri jednej sexi Holanďanke.

16. Ak si chcete od lezenia trochu oddýchnuť, pustite si večer nejaký bouldrový film. Ak ste si ho kúpili, máte u mňa plus. Nasypem vám pri najbližšom stretnutí trochu z môjho mádža.

17. Pes je síce najlepší priateľ človeka, no pri bouldrovaní to tak trochu neplatí. „Hoď mi šišku!“

Connie (foto: Oli)
Connie (foto: Oli)

18. Je jedno, že bouldrujete prvýkrát, zaleziete si viac ako dosť. Všímajte si najmä oranžové a modré šípky.

Le Trou du Trio 5, Éléphant (foto: Oli)
Le Trou du Trio 5, Éléphant (foto: Oli)

19. Neriešte čísla – štvorky občas potrápia viac ako šestky.

23. Vravel som vám, že nemáte riešiť čísla.

Hier Encore 6B+, Cuvier (foto: Oli)
Hier Encore 6B+, Cuvier (foto: Oli)

20. Kto sa nebál v mantli, nikde nebol.

Ça Tend à Droite 7A, Roche aux Oiseaux (foto: Oli)
Ça Tend à Droite 7A, Roche aux Oiseaux (foto: Oli)

21. Poznáte taký ten Vertigo chyt, čo vyzerá ako veľká jahoda? (Myslím to ovocie.) Tak ten je z Fontáču.

22. Videl som TGV. Ide fakt rýchlo.

Fero

KLINEC

Čitateľov by som chcel upozorniť, že tento text je iný, ako na aký sú zvyknutí. Nie je tu žiadna poézia ani próza a neobsahuje žiadne verše. Iba holé fakty.

Retour aux Sources 7A, 95.2 (foto: Oli)
Retour aux Sources 7A, 95.2 (foto: Oli)

Keďže aj ja trpím podobným syndrómom ako nemenovaný člen výpravy prezývaný Dory, tak to bude stručné.

Satan m'Habite (raccourci) 7A, Roche aux Oiseaux (foto: Oli)
Satan m’Habite (raccourci) 7A, Roche aux Oiseaux (foto: Oli)

Boulderingové výjazdy vôbec nie sú o boulderingu. A je to vonku. Oldo už maže celý boulder.sk. Tieto výjazdy sú hlavne o tom, aby som sa dozvedel, čo nové vo Vertigu, kto s kým, ako, kedy a za koľko. Aby som si trochu rozšíril obzory aj v rámci svetovej scény, ako napríklad, že Nalle Hakkinen bachol čierny okruh vo Fontáči za 5 hodín alebo že nejaká Margot vyzerá ako normálna baba, nie ako nejaká Alex.

Charcuterie 7A, Cuvier (foto: Oli)
Charcuterie 7A, Cuvier (foto: Oli)

Neoddeliteľnou súčasťou je aj rekapitulácia Feďových frajeriek (hlavne z Vertiga), Oldove povzdychnutia, keď niektorý bouldrista šuchne matrac, a týmto rokom počínajúc aj Pucov zdvihnutý ukazovák.

Uruguay 7A, Roche aux Oiseaux (foto :Oli)
Uruguay 7A, Roche aux Oiseaux (foto :Oli)
Uruguay 7A, Roche aux Oiseaux (foto :Oli)
Uruguay 7A, Roche aux Oiseaux (foto :Oli)

Samostatnú kapitolu tvoria prdy. Neviem čím to je, či tým francúzskym vzduchom alebo troma kilami francúzskych zemiakov upečených o polnoci v deň príchodu, ale akonáhle začnem bouldrovať, tak už to ide jeden za druhým. Tento rok ma v tom nechal Kubo sám, tak som sa stal jasným víťazom.

Le Médaillon 5+, Éléphant (foto: Oli)
Le Médaillon 5+, Éléphant (foto: Oli)

Chcel by som pochváliť môjho psa, ktorý ma celý čas vôbec neotravoval a vždy si našiel niekoho iného, kto mu hádzal šišky.

Keď to zhrniem, tak to bol zase raz skvelý výjazd a užili sme si kopec srandy, hlavne keď vám pekná Holanďanka (po tom, čo sa už každý o nej vyjadril) povie: „My mother is Czech and I can understand 80% of what you are saying. Just let you know.“

Le Cœur 7A, Éléphant (foto: Oli)
Le Cœur 7A, Éléphant (foto: Oli)
Le Cœur 7A, Éléphant (foto: Oli)
Le Cœur 7A, Éléphant (foto: Oli)

Ináč konečne som vyliezol srdiečko v Elephantovi.

Klinec

FEĎO

Tri týždne pred odchodom si už s malou dušičkou pozerám predpoveď počasia. Rýchlo stránku zatváram a hovorím si: „Toľko dopredu to ešte nemôže byť pravdivé, isto sa to ešte zlepší.“ No keď sa predpoveď nezlepšovala ani týždeň pred odchodom, začal som panikáriť.

Modrý okruh, Rocher Canon (foto: Oli)
Modrý okruh, Rocher Canon (foto: Oli)

„No čo, sú aj horšie miesta ako Francúzsko na strávenie pár upršaných dní“, nahováral som si. Počasie som si už pozerať ani ďalej nechcel, no dva dni pred odchodom mi nedalo a bum, dokonalé! Výlet sa môže začať.

La Nescafé 6A, Cuvier (foto: Oli)
La Nescafé 6A, Cuvier (foto: Oli)

Partia mi až na pár zmien náramne pripomínala môj prvý bouldrový výjazd do českých Loučovíc, a to teda bol zážitok. Škoda toho Kuba.

La Marie-Rose 6A, Cuvier (foto: Oli)
La Marie-Rose 6A, Cuvier (foto: Oli)

Font bol opäť fantastický, a nielen kvôli partii a fantastickému počasiu. Forma tentokrát nebola ani náhodou. Vďaka tomu sa mi ale darilo liezť viac ľahších bouldrov, jeden za druhým, problém za problémom.

Satan m'Habite (raccourci) 7A, Roche aux Oiseaux (foto: Oli)
Satan m’Habite (raccourci) 7A, Roche aux Oiseaux (foto: Oli)

Nepotreboval som veľké čísla pre úsmev, niektoré „ľahšie“ vedeli moju hlavu potrápiť aj bez ťažkých krokov.

Jour de Pluie (raccourci) 7A, Rocher Canon (foto: Oli)
Jour de Pluie (raccourci) 7A, Rocher Canon (foto: Oli)

Poviem vám, stratiť sa v lese len tak s bouldermatkou, je fantastická vec. Také „back to the basics“ a to je podľa mňa to pravé orechové na lezení, to je to čisté lezenie. Krása a ladnosť lezeckých krokov neobmedzovaná „drivom“ za číslami. Nehovorím, že nepotešia. Ja si ale najlepšie zaleziem vždy bez sprievodcu.

Le Lancer (assis) 7B+, Éléphant (foto: Oli)
Le Lancer (assis) 7B+, Éléphant (foto: Oli)

Tohtoročný výlet bol fenomenálny. Úžasne slnečné dni, jeden by až povedal, že nebola podmienka. Večery plné zábavy, aj keď väčšinou bez Puca. A fantastická zostava.

Tak snáď aj o rok… a aj s Kubom?

Feďo

ĎURI (nováčik) 

Je 10. apríla 2017, 22:00 a ja s úsmevom na srdci a bezlepkovým Bernardom v ruke sedím pri okne a asi nie som jediný, kto nemôže uveriť, že idem do Fontáča.

foto: Oli
foto: Oli

Moje prvé, a teraz som presvedčený, že určite nie posledné, tango pri Paríži sa práve začína. Po trinástich hodinách cesty, kedy trojica členov posádky sa k celej šoférskej otázke postavila „zodpovedne” a zobrala pifko do svojich rúk, som pochopil, čo znamená, keď tvoja riť spozná, čo je stredovek…

La Bendix 5+, Rocher Canon (foto: Oli)
La Bendix 5+, Rocher Canon (foto: Oli)

A nebol som jediný, čo mal od toľkého sedenia tento problém. Bol to ale zanedbateľný diskomfort, ktorý sa vystriedal s radosťou, keď sme odstavili auto pri prvom piesočnatom parkete tamojších bouldrových diskoték, kde na nás čakali dámy oblých tvarov. Netrvalo dlho, a už sme vyzývali do tanca jednu za druhou.

V červenom okruhu, Rocher Canon (foto: Oli)
V červenom okruhu, Rocher Canon (foto: Oli)

Chvíľu mi trvalo, kým som sa naučil miestny krokový folklór, ale hneď ako som sa dostal do rytmu, vykrútil som s chlapcami jednu skalku za druhou. Samozrejme, v prvý deň nepadali žiadne závratné čísla, ale o to tu ani nešlo. A dohovoriť sa s fontáčskymi kráskami nie je vždy najľahšie ani v nízkych číslach.

Jour de Pluie (raccourci) 7A, Rocher Canon (foto: Oli)
Jour de Pluie (raccourci) 7A, Rocher Canon (foto: Oli)

Na ďalší deň sa miešala už iná káva, a po výdatných raňajkách sme navštívili krásny sektor Rocher des Souris, kde sa aj rozprávka môže stať skutočnosťou, obzvlášť v prípade krásneho 7B-čka s názvom Yogi. Chalani sa rozhodli ísť čistiť do iných krajín-nekrajín, no Marek, Oldo a ja sme sa rozhodli povenovať tomuto hladošovi.

Le Surplomb Rouge 6A, Rocher des Souris (foto: Oli)
Le Surplomb Rouge 6A, Rocher des Souris (foto: Oli)

A veru, venovali sme sa mu dôsledne a neskôr pre Olda aj dlho. Zo začiatku som si nevedel predstaviť, ako by sme to mohli vôbec nastúpiť, kedže hneď druhý krok bol dlhý prešah, ale nakoniec sme našli spôsob a začali pokusy. Nakoniec pre niekoho (pre Olda) úspešné a pre niekoho (Mareka a mňa ) nie. Ale pred úspešným prelezom nás delili centimetre, lebo sme padali z topu.

Mmmm nemilé, ale za to obdivujem Oldovu trpezlivosť, lebo sme tam s Marekom pokusovali, neviem koľko presne, ale asi dve, dve a pol hodiny. V ten deň som si ešte vybehol krásne 7A Retour aux Sources, ale už v sektore 95.2. Chlapci čo-to počistili, Oldo s Marekom si zapísali ešte jedno 7B, a mohli sme spláchnuť ďalší krásny a úspešný deň pifkom a francúzskym červeným.

Nasledujúci deň sme zavítali do sektoru, kde na nás čakala netrpezlivá Marie Rose – klasika tohto sektoru. Ako Oldo povedal, každý si ju musí skúsiť, dokonca za prvý flash dal do hry fľašu červeného. Beťár jeden! Úprimne poviem, že v ten deň som mal trošku lezeckú krízu a hneď, ako som uvidel tú krásu Máriiných tvarov, povedal som, že do toho nejdem a začal som sa rozliezať na okolitých skvostoch, ktoré ponúkali nádherné pohyby celého tela a rovnováhy.

La Marie-Rose 6A, Cuvier (foto: Oli)
La Marie-Rose 6A, Cuvier (foto: Oli)

Lenže! Po chvíli už nebolo v okolí čo liezť a začal som poškuľovať na Feďa, ktorý kurizoval už dlhšie tejto dáme… Evidentne to so ženami vie, a tak som sa nechal prehovoriť aspoň na jeden pokus a odrazu som stál hore s vínom v uchu, čo na mňa chlapci kričali zdola…

Holey Moley 7A, Cuvier (foto: Oli)
Holey Moley 7A, Cuvier (foto: Oli)

V poradí štvrtý deň sme si dali restday a išli sme pozrieť mesto Fontainebleau. Teda len časť posádky, pretože neúnavné prsty Olivera si pýtali krv, a tak si šiel obzrieť jeden sektor, v ktorom sa mu podarilo vyboxovať pár skvostov.

My sme sa túlali uličkami krásneho mesta, dali sme si obedík a šli sme si obzrieť ďalšie mestečko s názvom Barbizon, ktoré je významné svojou umeleckou históriou. Chodievali sem maľovať významné osobnosti doby impresie a nejeden maliar tu mal svoj ateliér. Spomedzi mnohých spomeniem tých najznámejších:  Jean Francois Millet, či John Constable a Théodore Rousseau. Zbožňujem takéto miesta, kde sa síce nezastavil, ale aspoň trošku spomalil čas, a človek má možnosť si predstaviť, ako sa tu títo velikáni prechádzali so svojimi plátnami a hľadali tie najkrajšie zákutia „Fontáča”.

foto: Oli
foto: Oli

Samozrejme, to nie je všetko, čo ponúka toto nádherné miesto. Ak je nejaký bouldrista frustrovaný zo svojich výkonov alebo si uvedomí, že svojím rozhodnutím dať si restday stratil možno šancu vybúchať nejaké to číslo a zapísať si ho do denníčku, môže si v miestnych „potravinách” kúpiť 6B alebo aj 7A pivko, a aspoň takýmto spôsobom uľaviť svojmu egu :) Keďže čas, kedy sme Olivera mali vyzdvihnúť na dohodnutom mieste sa blížil veľmi pomaly, rozhodli sme sa, že pôjdeme kúpiť „frizby”. Lenže Francúz je Francúz a ešte neprišiel čas na tento šport, vraj až v apríli, a tak sme kúpili loptu a išli sme si zakopať na krásnu lúku pri rieke so zapadajúcim slnkom. Krásny gýč. Všetci sme na chvíľu osameli pohľadom naň. Myšlienkami sme boli pri svojich najbližších a ďakovali polovičkám, že tu môžeme byť :)

foto: Oli
foto: Oli

15. marec  bol aspoň pre mňa jeden z najúspešnejších :) Zakotvili sme v Roche aux Oiseaux. Nezačali sme nijako zhurta. Pekne sme sa porozliezali, až sme sa nakoniec stretli pod príšerkou názvom patriacou do Danteho pekla. Boli to pekné dve 7A, ktoré sme  očistili a poslali do raja :) A na tejto vlne som sa viezol aj ďalej pri preleze krásneho silového Action direct 7A a úspešne som sa pozrel aj na Uruguay 7A.

Červený okruh, Cuisinière (foto: Oli)
Červený okruh, Cuisinière (foto: Oli)

16. marec by som nazval „Non, Je ne regrette rien” – celý čas som bol nesvoj, už som na na tie krásky aj nadával, ale v mojej povahe je niečo, čo mi nedovolí sa vzdať alebo len tak si hodiť prdel pod kameň s lístkom v ruke na koncert okolitých zvukov. Ocitol som sa zoči-voči chalanovi s názvom Pensées Cachées. Pánko, Mareček a ja sme sa pustili do dialógu, ktorý sa niesol v priateľskej atmosfére. Musím povedať, že to bol veľmi rozumný gentleman a mohol som si s veľkou radosťou zapísať svoje prvé Fontáčske 7B :) Oldo mal krásne našliapnuté na vedľajšiu dlhú líniu za 7B+ a s veľkou podporou publika, i svojskou gráciou, posunul svoje vytrvalostné hranice a na balvane si potriasol ruku s úspechom.

Pensées Cachées 7B, Cuisinière (foto: Oli)
Pensées Cachées 7B, Cuisinière (foto: Oli)
Pensées Cachées 7B, Cuisinière (foto: Oli)
Pensées Cachées 7B, Cuisinière (foto: Oli)
Éclipse 7B+, Cuisinière (foto: Oli)
Éclipse 7B+, Cuisinière (foto: Oli)

Ďalšími dňami všetko posmutnievalo, lebo sa blížil záver tripu. Posledný lezecký deň sme šli pozrieť Elephanta, kde som odpadol z krásy plynúcej zo súhry kameňov, lesa, piesku a boulderingu… Lezecky sa mi tam už veľmi nedarilo, no Klinček s Marekom si odškrtli jednu srdcovku za 7A. Ostatným tiež srdcia zaplesali, a keď prišla skúšať tieto srdcové záležitosti krásna Holanďanka :), fantázia s jazykom na perách povolila uzdičku a už sa valil Rolling Stones z hrdla našich predstáv. Veľmi rýchlo nám sánka padla a zrudli naše bledé tváre, keď na nás Holanďanka prehovorila po česky… No nič, treba uznať, že veľmi galantným až nonšalantným spôsobom nám dala na známosť, že rozumie, a nech to teda máme na zreteli a nech si zavrieme tie svoje… :) Vrátim sa radšej k lezeniu.

Le Cœur 7A, Éléphant (foto: Oli)
Le Cœur 7A, Éléphant (foto: Oli)
Le Cœur 7A, Éléphant (foto: Oli)
Le Cœur 7A, Éléphant (foto: Oli)

Presunuli sme sa do ďalšieho sektoru, kde som sa s Oldom zahryzol do krásneho problému s číslom 7C, ale po chvíli bolo jasné, že ideme radšej skúšať vedľajšiu silačinu. Do nej sa už medzitým pustil Marek. Hneď pri prvom pokuse som pocítil, že „tudy cesta teda vede“ a začalo sa seriózne pokusovanie. Prvý, čo si urobil zárez do zošitka, bol Oldo, nasledoval Mareček, no a ja, s výkrikom všetkých hanlivých slovíčok a s pocitom v rukách, že som už držal top, len som ho neudržal,  usadám do auta a pod zadkom sa mi vzdialil top v krásnej silačine za 7B.

Posledný deň plače ako naše prsty. Teda prší, a tak nám neostáva nič iné, len sa zbaliť a ísť do Carrefouru nakúpiť a prosiť Boha všetkých prdelí, aby sa zmiloval nad tou vašou a cesta ubehla o čosi rýchlejšie. A stalo sa! Riť síce bolí, ale tá rýchlosť bola ohodnotená nemeckou diaľničnou políciou. Au.

Na záver by som povedal asi toľko: Opäť sa mi potvrdilo jedno poznanie. Je jedno, s akým číslom si sa na skalách pasoval, dôležité je, s kým si ráno a večer sadáš za jeden stôl! Chlapci, ďakujem, že som mohol byť s vami niekde, kde som tak dlho túžil byť!

Ďuri

MAREK

Marek, Marek? Náš tichý spoločník ostal potichu aj teraz. Ale bol s nami, aha, toto je jeho krátky fotopríbeh:

Le Surplomb Rouge 6A, Rocher des Souris (foto: Oli)
Le Surplomb Rouge 6A, Rocher des Souris (foto: Oli)
foto: Oli
foto: Oli
Prouesse 7B, Rocher des Souris (foto: Ďuri)
Prouesse 7B, Rocher des Souris (foto: Ďuri)
Holey Moley 7A, Cuvier (foto: Oli)
Holey Moley 7A, Cuvier (foto: Oli)
foto: Oli
foto: Oli
Satan m'Habite (raccourci) 7A, Roche aux Oiseaux (foto: Oli)
Satan m’Habite (raccourci) 7A, Roche aux Oiseaux (foto: Oli)
Pensées Cachées 7B, Cuisinière (foto: Oli)
Pensées Cachées 7B, Cuisinière (foto: Oli)
Pensées Cachées 7B, Cuisinière (foto: Oli)
Pensées Cachées 7B, Cuisinière (foto: Oli)
foto: Oli
foto: Oli
Soirée Brésilienne 7B, Cuisinière (foto: Oli)
Soirée Brésilienne 7B, Cuisinière (foto: Oli)
foto: Oli
foto: Oli

PUCO (nováčik)

Taaakže môj prvý Fontáč. Vlastne druhý, ale ten prvý nemôžem ani počítať, keďže zo 4 dní sme liezli iba 1 kvôli tomu, že nám celé 3 dni lialo. Taktiež som si stihol za ten jeden lezecký deň rozbiť hlavu a neskôr ochorieť natoľko, že som týždeň ležal doma s teplotami. Čiže pred týmto výjazdom boli moje očakávania nastavené správne, nízko, s tým, že horšie to už nemôže dopadnúť.

V modrom okruhu, Cuvier (foto: Oli)
V modrom okruhu, Cuvier (foto: Oli)
foto: Oli
foto: Oli

A tak to v živote asi chodí, že ked nečakáte veľké veci, bývate milo prekvapení. A tak aj bolo. Po 14 hodinách nočnej cesty autom sme nabehli nie do postele, ale pekne na skaly. S Ferom, mojím bouldrovým parťákom, sme začali opatrne. Vybrali sme si pekný modrý okruh a dáko to išlo. Prvý, druhý bouldrík a ďalší a ďalší. Čísla tam neboli, ale „Taaak na také pekné 6A alebo 6B to vidíme Fero, nie?“ „Jasné to bude tak okolo 6A, večer pozrieme na nete.“

foto: Oli
foto: Oli

Po prvom dni sme spokojní prišli domov, pozeráme na „net“ a vidíme obtiažnosť našich bouldríkov… 4… 4+ …, niekedy aj 5 sa nám zadarilo. Takže je to jasné, sem sa prvýkrát po čísla nechodí.

Červený okruh, Cuisinière (foto: Oli)
Červený okruh, Cuisinière (foto: Oli)

Nevadí, ďalšie dni sme liezli všetko, čo nám prišlo na ranu. Žiadny problém, že lokálni 50-roční Francúzi si dali tých 15 bouldríkov, čo nám trvalo celý deň, asi tak za hodinku počas obednej prestávky v práci. My sme si to aj tak užívali.

L'Auriculaire 6A, Roche aux Sabots (foto: Oli)
L’Auriculaire 6A, Roche aux Sabots (foto: Oli)

Tri dni ubehli rýchlo, ruky boleli, koža na prstoch mizla a Klincovi sa minula 8 kilogramová zásoba francúzskych zemiakov, ktoré veľmi ľúbi, a tak nám neostávalo nič iné, ako si dať restday. Ten sme využili na dobitie energie a Klinec na prípravu ďalších 6 kg granadíru na zostávajúce obdobie.

Hier Encore 6B+, Cuvier (foto: Oli)
Hier Encore 6B+, Cuvier (foto: Oli)
Hier Encore 6B+, Cuvier (foto: Oli)
Hier Encore 6B+, Cuvier (foto: Oli)
6A, Cuvier (foto: Oli)
6A, Cuvier (foto: Oli)

Prvý deň po restday-i si budem pamätať ešte dlho. Úprimne, už ma trošku hnevalo, že síce lezieme krásne veci, ale nezakusol som sa do ničoho ťažšieho. Resp. nenašiel som taký ťažší bouldrík, kde by som videl šancu preliezť ho celý až do konca. A táto šanca prišla v tento deň, pekne sme sa v modrých rozliezli a chalani sa zahryzli do dvoch 7A-čiek. „Puco, poď skúsiť tento, dá sa, ľahké 7A.“ Keďže tieto slová o ľahkých 7A-čkach som už v tejto partii počul, a pritom som sa nedokázal ani zo zeme odlepiť, nebral som to vôbec vážne.

Ça Tend à Droite 7A, Roche aux Oiseaux (foto: Oli)
Ça Tend à Droite 7A, Roche aux Oiseaux (foto: Oli)

Ale veľká vzpruha prišla, keď sa do toho zakusol Feri a baaam! Na tretí až štvrtý pokus toto 7A poslal. A nastali asi 2 hodiny môjho dobýjania, 10 pokusov, z toho minimálne 7 pádov v poslednom kroku. A nakoniec predsa. Ten 10-ty pokus bol úspešný!

Asi to nebolo najťažšie 7A vo Fontáči (skôr mi to vychádza na najľahšie :P), ale bolo doma! Moje prvé!

V ten deň som už, samozrejme, nevyliezol nič, len si spokojne popoliezal. Posledný deň sa mi v sektore Elephant podarilo vyliezť jedno z klasickejších 6C, a tak som mohol tento trip vyhlásiť za jeden z najúspešnejších a najkrajších, na akých som kedy bol. V tom Oli zahlásil, že bouldre už nechce aspoň rok vidieť a následne potom, čo z celého hrdla do lesa zakričal „poďme už konečne odtiaľto do***” (alebo som to bol ja?, teraz už neviem…), bolo jasné, že je koniec.

foto: Oli
foto: Oli

Vyšlo všetko! Skvelá partia, čo je pre mňa asi dôležitejšie ako samotné lezenie, kopec zábavy na skalách a večer pri pivku, perfektné počasie a úžasne jarné Francúzsko. Dikes chalani a verím, že o rok to vyjde zas!

Puco

Komentáre

  1. Super foto!
    Venca
  2. Krása, takhle má vypadat report! Btw - Už se tam těším a zase si říkám, není jednou za rok málo? P.
    Petr Schwarz
    1. Peto, nech vam vyjde pocasie! Pozdravujem chalanov, dobre si zalezte. A vlastne mas pravdu, dalo by sa tam byt aj dlhsie, stale, naveky.
      Oli
  3. díky, moc pěkný! píšeš mi z duše :) letos to bude asi návštěva číslo 14, kdo by to počítal. dokud to půjde budeme tam a možná i potom...
    petr
  4. Fuha, tak Oldo ma silnú konkurenciu co sa týka bouldrovej poézie v podobe Duriho.
    Klinec

Pridaj komentár

Current ye@r *