Predpovede hlásili dážď už okolo obeda. Budík nezaháľal a zazvonil 5:45. Jeden by nepovedal, že na takúto misiu zoženiete parťáka, ale Dexo sa nenechal dlho prehovárať, práve naopak. Pri prvej zmienke jeho obľúbenej oblasti zažiaril šťastím a neváhal ani minútu.
Zamračené ráno potvrdzovalo predpovedaný príchod frontu. Dokonca aj prvé kvapky na čelnom skle, avšak tie mali byť s potvrdením pripravené až na obedňajšiu hodinu.
Za striedmeho mrholenia stihneme aspoň pár ľahších bouldrov na Bojkovej. Dexo si konečne odškrtáva svoj záľudný projekt Rozpažka, pomedzi čo sa po svojom rozleze rýchlo púšťam do Tenkrát poprvé. Stihnem si aspoň prejsť krokmi, ale gradujúci dážď vypĺňa dierky vlahou. Z bouldra mám radosť, okrem estetickej hodnoty disponuje aj možnosťou pekného krokosledu. Kameň má potenciál na pekné ťažké línie. Snáď sa mi podarí skorý návrat.
Žiaľ, pozitívne vyhliadky na možné ustálenie dažďa nás opúšťajú a pristupujeme k nádejnému presunu na Dobrú vodu. Tam prší ešte výdatnejšie, tak sa vraciame na Záhorie a zastavujeme sa pozrieť balvan v lome v Plaveckom podhradí. Dnešný boj so zrážkami definitívne prehrávame. Dlhý nos z Podhradia si prenášame do lesov nad Košariská, kde využívame čas na objavnú výpravu za novými možnosťami.
Nedeľa sa v predpovediach ukazovala skúpejšia na zrážky, ale k dispozícii som mal iba pár doobedných hodín. Voľba padla na Perlu.
S veľkým elánom sa ku mne pridáva Kubo. Z perfektnej rannej session vzišla nová motivácia do projektu. Akoby som presne na toto čakal.
Ľadíme a vymýšľame vhodnú sekvenciu krokov. Projekt v strednej pasáži výrazne oťažieva a nie je ľahké dokonca ani zopakovať kroky, ktoré sme už urobili.
Bude to na dlhšie, ale tunel so svetlom na konci je opäť o niečo kratší. Nalle by vedel rozprávať :)
Oli