Nikdy sa nezbavím pocitu, že do každej z nových oblastí, ktorú poctíme návštevou sa zaľúbim. Nezbavujem sa ho a držím si tak všetky zážitky v magnetickom poli vedomia. A ono dnes poznáva, ako opäť ožili obrázky z Boru - zeme čerstvo zasnúbenej.
Nad dedinou Machov veľké to tajomstvo poodhalilo sa. Hora duší, z ktorých každá skamenela inou povesťou. Od kameňa ku kameňu tu plávajú naše zraky. Sem a tam, ako z rozprávky do rozprávky. Všetko je vo sférach fantázie a pritom v Bore, blízko Adršpašskej nádhery.
Naštartované. Z predného skla čítam náš smer, zatiaľ čo zo zadného sedadla počuť šteknúť kapra. To Ondro otvoril vínko. Ide sa. Tentokrát opäť české Rusko. Po roku.
Zamýšľame opustiť miesta smogom zaliate. Túžime hrať, túžime spievať a dažďová klepotačka na stane nám pripomína, že sme tak urobili. A hráme a spievame, čo nám schopnosti a rozmery stanu dovolia. Veď my tu búrku prehlušíme. A seba oslobodíme.