Boulder.sk

Keď bouldristi začali tento rok spomínať na sezónu, Tatry museli dostať riadnu štikútku. Najlepšie na tom je, že na tom asi nič nezmenia ani otvorené hranice. Košom však nedostali ani ostatné kúty domoviny od Sněžníka až po Turniská, kde sa okrem starých bardov čoraz častejšie objavovali aj násťročné talenty. Darmo, všade dobre, doma najlepšie. Bouldering aj tento rok písal silné príbehy, niekedy aj tie svadobné. Veď ako sa hovorí: Happiness is only real when shared. Nech vás sila v prstoch sprevádza.

Prelom rokov už tradične praje bilancovaniu, aj tentoraz sme preto oslovili vyše štyri desiatky bouldristov a bouldristiek zo Slovenska a Česka, aby si s nami zaspomínali na rok 2021. Kritériom neboli čísla ani zvučné zápisy zo svetových oblastí, ale láska k boulderingu v každej z tisícich podôb. Lebo či už hľadáme ticho alebo dobrodružstvo, stratené „ja“ či rešpekt komunity, všetci máme radi ten opojný pocit večer po, keď si naše prsty rozprávajú príbehy o láske na prvý dotyk. Rovnako ako všetci miesto spánku stý raz premýšľame nad správnou sekvenciou krokov, aby sme na druhý deň zase raz snívali s otvoreným očami. Rok 2021 bol iný, bouldering však ostal tým istým intímnym vzťahom medzi nami a balvanmi.

Kvarteto iných ročných období uzatvorila jeseň. Ako Milan povedal, stala sa zo mňa tento rok plnohodnotná malokarpatská krysa. Snáď žiaden rok som toľko dní v domácich lesoch nenabouldroval a nenakefoval.

Koľaje predošlých období, hádam aj vyše roka, už vybudovali tak stabilnú a osvedčenú trať, že už ani tá vôľa pre zmenu toľko nevystrkovala rožky. Kým sa jar už nápadne podobala na celkom normálne ročné obdobie, ako som ho poznal z iných rokov, leto túto tvár nadobudlo snáď ešte výraznejšie. Napriek tomu bolo stále iné.