Sviatok nepracovne ladený, víta v lese šumavskom topánky mestskou dlažbou znavené. Vlhká pečať dažďov bývalých nepremočí túžby s duchom lezca spojené. Až dážď prítomný pozná to umenie. Zariadenia pohostinné umne ľudia stavajú, cesty len jednej no nie tej okolo. Minúta je krátka pre opätovné zistenie, že jačmenné zrno slad nadarmo nedáva. Aká je však dlhá v udivení, že pán hlavný do palaciniek s ovocím papriku pridáva? Žeby sa len za zvyky lokálne ukrýval?
Cyklus denný výnimky ani tu nespoznal, a tak sa zodpovedne zachoval a Zem si podľa svojho potočil. Lúče hviezdne zvlnenú hladinu lipniansku pri kempe zahliadli, to kde sa v noci fauna vodná stravou predžutou kŕmila. Ani strážne psy tak neštekajú ako onen rybár naivný.
Festivalom značený je nový deň. Cez slnečný šat športu na Luči rozmach dovoľuje, aby večer prsty zodrané na pohári pivovom vyzrážaným vlhkom orosil. Plátno filmové je pôdou kultúrnou, kultúra je nezabudnuteľná, keď je víťaznou. Vďaka tu má svoje miesto, vôľou je, nech v každom oku rezonuje a vytrváva.
Z akordov príležitostných umelcov akustické tóny kempom znejú. Gestikulácie bouldristov dominujú v choreografiách večera. Vzduch vírený je rukou, ktorá chyty imaginárne zviera. Tanec je vraj rituálnym spestrením, nech je tento oslavou pohybu bouldrového.
Večer svojim priebehom hlavy zasahuje, či už spomienkami alebo len tak nápojmi, ktorých množstvo občas niekto oľutuje. Ponúka sa možnosť konfrontácie, spomienky vytrvajú ale to zlé pominie. To je rezultátom, a či nie?
Kalendárom zvaná nedeľa je okrem lezenia i odchodom vyplnená. Modrý Transit Luču úpätie opúšťa a pre samotný záver článku miesto núka. Nad možnosťou jeho využitia sa teraz zamyslieť treba..
Na husté biele mračná sa prstom ľahko píše, čo sa žiada. To sa ale nahlas nikdy nečíta. Ostáva len dúfať, že sa to nikdy nerozplynie.
Oli.