Keď zo Slnečného údolia odbočíte po žltej turistickej značke smerom na chatovú oblasť Kolárske, po niekoľkých minútach uvidíte po ľavej strane výrazný previs. Balvan som svojho času nazval „Kolárka“ a pripravil sprievodcu.
Žiaľ, v okolí nemá žiadnych súrodencov, a tak tam už veky vekov stojí sám. Ako navráva občasné ohnisko, zvykne hostiť výletníkov a poskytuje im útočisko pod svojimi krídlami. Po tomto článku tu už snáď budete častejšie stretávať bouldristov.
Krídlo zapichnuté vo svahu posiate lištami rôznych veľkostí má charakterovo najbližšie k jasnému silovému lezeniu. Vďaka sklonu a veľkosti chytov tu nenájdete nič pod 6A. A práve „chytovatosťou“ je ohraničený aj horný rozptyl klasifikácie, ktorá sa vďaka malým obmedzeniam zatiaľ ustálila do 7A+. V previse je stále jeden parádny projekt.
Ako som sa mohol včera presvedčiť, bouldre nad 6C tu nie sú úplne zadarmo. Pomerne nekompromisné a výbušné lištovačky. Po pridaní nízkeho traverz sprava sa už celkom jasne pohybujete v sedmičkových dimenziách. Počul som, že nám Kolárku závidia aj znudení borci v Ticine.
Kolárka vo mne vždy vyvolá neuveriteľnú radosť. Perfektný kameň, výborný materiál a pohybovo pekné bouldre. A aj keď tu balvan stojí sám, rozhodne sa za ním oplatí vybehnúť. Odvďačí sa vám peknými malokarpatskými príbehmi.
Oli