Boulder.sk

(Loučovice vol. 4) ...Boli štyri hodiny nad ránom. Hviezdy sa súťaživo trblietali a vytvárali komplikované žiarivé obrazce, aby tak svojou konšteláciou tíško zapadali do neobmedzenej fantázie pozemšťanov. Vo vzduchu sa vznášal jemný mráz, nežnými dotykmi dodávajúci šumavskej krajinke februárový lesk. Uprostred tejto krajinky bolo okno zatuchnutej turistickej ubytovne pána Hastrmana, a za ním sa stretávali cesty štyroch ľudí so spoločnou vierou v zajtrajšok, ako aj s totožným podpisom Becherovky na ich dychoch.

Jaj, Nízky bidet, to je paráda..

Juhočeské Loučovice sú oblasťou, kde sa nám minulý rok, po prvýkrát, dostalo kontaktu so skutočným skalným boulderingom. Pre nás, preglejkových liepačov, to znamenalo úplne novú kapitolu. Dovtedy nepoznané, v nás bez ľútosti vyvolalo veľký hlad. Áno, hlad je úžasná vec, pokiaľ ho je čím zahnať. A tak, už po tretíkrát uháňame zaháňať..

Smrekovo-brezové vône zvádzali vo vzduchu súboj o dominanciu. Nevedeli, že v tom lese pre nich neexistuje cesta k víťazstvu, a že práve ich nevedomosť je pre toto miesto potrebná. Ich brnčanie v nose je jedným z pilierov mosta spomienok, po ktorom sa sem očarený neustále vraciam. Je to svet, kde sa realita vysmieva vašim netrúfalým predstavám...

Hlboko a pekelne bolestivo, nás všetkých zasiahla správa o pripravovanom Kubovom odchode do floridských pečivární. Po sľube, že budeme zásobovaní zaoceánskou korešpondenciou, sa nám ako-tak podarilo prekonať stav balancujúci na pokraji kolektívneho zrútenia. Keďže bol Kubo ochotný stráviť každý nepárny večer písaním pohľadníc, pocítili sme obrovskú túžbu patrične sa mu zavďačiť. A nepoznám lepší spôsob ako aktivitou, ktorá nás všetkých spája.