Boulder.sk

Silvretta je nádherné miesto. Vysoko v horách, ticho prežúvajúce kravy, v dolinke gýčovo tyrkysové jazero... Atmosféru dotvárajú pi****ci bouldristi. Na boulderingu ma vždy fascinovala tá rovnováha – nehybná príroda, machom porastená skala vs. ufrflaný bouldrista súperiaci s vlastnou neschopnosťou. Dokáže dumať a špekulovať celé dni posedávajúc na matraci, ako by len urobil ten jeden krok... Okolité kopce iba trpezlivo a chápavo pozorujú.

Keď som v nedeľu na obed upratoval sektor, doprial som si ešte krátku spomalenú chvíľu na rozlúčku. Po intenzívnych prípravách sa naplnil čas. Nadišla chvíľa, kedy som si mohol spokojne odfúknuť.

V rozmedzí piatich rokov sa na Končitej chystá už tretia boulderingová session. Tentokrát to bude zase o niečo iné, preto verím, že viac ako ledabolý závan vzrušenia prežijú aj štamgasti, ktorí s nami v dobrej atmosfére prežili predošlé dva ročníky. A o tých, čo ešte neboli a prídu, rozhodne ani nepochybujem.

Mám rád písanie. Sedieť a hrať sa so slovami, vytváranie príbehu, ktorého kapitoly sa nakoniec spoja do jedného. Aj o článku z Rocklands som rozmýšľal ešte počas výjazdu. Po návrate ma však múza nie a nie kopnúť, jeden koncept som zahodil a druhému sa na svetlo sveta nechcelo.

Nedávno sme s Ferom na môj popud navštívili ďalšiu z malých pieskovcových oblastí v Chřiboch na Morave. Vedel som, do čoho ideme, a tak som si domov neodniesol žiadne veľké sklamanie. Nanešťastie sa nekonalo ani príjemné prekvapenie.