Boulder.sk

Každá hornina odovzdá prstom iné vnemy. V kombinácii s vynaloženým úsilím sa v ich posledných článkoch zrkadlí náš deň na bouldroch. Vidíme, čo sme nevyliezli, ktoré chyty sme nepodržali, a naopak, žmurká na nás úspech po prelezoch, ktoré občas zaboleli. Nič z toho neschovávame. Ani radosť, ani smútok, ani prelezené prsty. Pretože to je život, ktorý žijeme.

Mám slabosť na bouldrových sprievodcov. Z môjho pohľadu ide o nesmierne vďačný produkt, v ktorom by som vedel listovať donekonečna. Sledujem najnovšiu produkciu a snažím sa mať prehľad o tom, kde všade sa bouldruje, aby som vedel včas reagovať.

V tieni svojho presláveného bouldrového súrodenca Zillertalu sa v hlbokom a tiahlom údolí nad mestom Mittersill rozprestiera o niečo menšia domovina felbertalských bouldrov. Nestrácajú vôbec nič z pôvabu alpského boulderingu a svojmu rozsiahlejšiemu bratovi v kvalite bez problémov sekundujú.

Po prvej návšteve Pfalzu som napísal, že spoznávanie nových miest má svoj význam a my si vďaka tomu môžeme po kladnej skúsenosti nechávať za sebou sieť záchytných staníc. Je to dôležité práve v momentoch, keď potrebujeme prichýliť. Napríklad na noc po ceste z Fontáča a na niekoľkohodinový bouldering po zobudení.

Je šiesteho júna a ja začínam písať. Presne mesiac odkedy sme dorazili do Fontáča a niečo cez dva týždne od návratu domov. Niekoľko malokarpatských bouldrov som už stihol premiesiť v dlaniach, no fragmenty sklovitej kože pedantne zbrúsenej z jemného pieskovca ma stále nútia pred pokusom navlhčiť si prsty. Dokonca som sa v projekte už šmykol aj tam, kde sa mi to pred odchodom nikdy nestalo.