Boulder.sk

Od víkendu stihla jeseň za oknom asi aj zostarnúť, keď je taká šedivá. Prská, pľuje, cerí zuby a besní sa. Ona to tak máva. Čoskoro sa prehupne do svojej obľúbenej melanchólie, až nakoniec vyzreje do rozžiarenej nádhery. Jeseň je náladová a my sa jej stavom prispôsobujeme. Nič iné nám ani neostáva, a tak každoročne pobalení čakáme na vlny jej žiarivej radosti s neistotou v prstoch.

Vyrážať v sobotu na obed z Bratislavy za víkendovým boulderingom na Bor sa nemusí postretnúť so všeobecným pochopením. My sme však nešli ozlomkrky naháňať čísla, nebolo pre nás prioritou nepretržite búšiť, čo nám sila, podmienka či baterky v čelovke dovolia, chceli sme ísť na Bor jednoducho vypnúť, poliezť v dresoch absolútnej pohody, či dať si šálku jesenného čaju lesom vylúhovaného.

Chlapci z HK Tongba sa činia a na Rozbehoch už spravili množstvo prínosnej práce. Po čase opäť prichádzajú s aktualizovaným sprievodcom, ktorý obsahuje nejeden nový boulder.

Jedinečná atmosféra mesta s príkrymi ulicami, kde rozpálené koľajnice už roky usilovne na ramenách nosia ťarchu starých električiek a kde sa zapadajúce slnko prediera pomedzi staré ošarpané domy, aby si našlo lesk „azulejos“ a umocnilo ich krásu odkazujúcu na zašlú slávu... To bola moja prvá predstava o Lisabone, o Portugalsku, a zároveň prvá myšlienka na návštevu, ktorá sa po následnom vzhliadnutí bouldrových fotiek zo Sintry začala vo mne agresívne rozpínať. Až ma úplne ovládla.

Ako som tak v poslednej dobre čítal o Rozbehoch, nedalo mi a v sobotu poobede sme na chvíľu vybehli pozrieť jeden z tamojších sektorov. Po portugalských zubatých lištách boli ostré diery radikálnou zmenou, na ktorú sme si s Aďou museli krátko zvykať. Bouldre v Líščej nore nás na 4 hodiny pekne pozabávali, ba pochválili sa i peknými krokmi.