Boulder.sk

Ťažké, ľahké, onaké. Každý sme iný, a predsa chceme preliezať veci so zjednoteným vyjadrením obtiažnosti. Chodíme na svoje projekty v iný čas, za doprovodu iných podmienok, a aj tak chceme liezť niekým danú konkrétnu obtiažnosť. A nevadí, že sme netrafili ideálnu betu, nakoniec, iný spôsob prelezu aj tak nevyhovoval našim dispozíciám. Veru nevadí, my to číslo chceme a potrebujeme!

Niektoré bouldrové oblasti lezcov pritiahnu vďaka lákavému potenciálu, iné sa vyvinú kvôli dobrej dostupnosti z pohľadu lokálov. Netreba ešte zabúdať na také, ktoré vzídu z potreby ponaťahovania usedených a uležaných tiel dovolenkárov s určitým vzťahom k boulderingu (a rôznymi osudmi). Tak nejako vznikla aj boulderingová oblasť Perazića Do v Čiernej Hore. Čisto teoreticky existuje možnosť, žeby som sa ja - ako usedený cestujúci dovolenkár - mýlil, ale nechce sa mi veriť.

Balkán je pre nás exotika trošku z iného súdka. Realita, ktorá si voľakedy dávno zabudla pretočiť strany na kalendári. Ľudia tu mierne zdivočeli, naďalej sa hrbia nad poľnohospodárskymi prácami a švihajú opratami, nevadia im odpadky a hovejú si v chuťových extrémoch. Spoločnosť im robia divé vychudnuté psy či žobroniace mačky so zodranou srsťou. Macedónsko z týchto kontúr nijako nevybočuje.

Človek by sa po nej natiahol hneď a zaraz. Po peknej sobote na pieskovcoch, pokojne aj na otočku, na pár hodín, lapil by ju človek najradšej za pačesy - tú kypiacu príležitosť vyvenčiť sa na pekných balvanoch, kým október svieti naslnečno.

„Ahoj. Chystáš se do Loučovic? Předpověd nic moc, zítra něco snad lézt půjde. V noci v Loučovicích pršelo, teď už by nemělo. Ale až ze Slovenska bych sem asi popravdě nejel. Petr“