Boulder.sk

Niekedy sa treba uskromniť s jedným kameňom, respektíve len s jednou jeho stranou natočenou k slnku, s jednou suchou obuvou (lezečky), s jednou časťou jedného dňa a môže vám byť skvelo. Nie je na tom nič prekvapivé, veď aj slnko, ktoré na vás svieti, je len jedno, a nedáte naň dopustiť.

Kanárske ostrovy sa pre nás stali synonymom úteku s vystretými rukami. V čase, keď sa na Slovensko znesie kupola chladného a nepriaznivého počasia, je treba utekať za väčšou pohodou. Najlepšie na miesto, kde je permanentne dobre, kde si vás slnko hľadá od rána do večera, kde je čo objavovať cestovateľsky i bouldrovo a kde sa vám pomedzi chrúmajúce krevety dostáva pod zuby chuť neskutočnej pohody.

To bolo ešte v decembri. Zašli sme jednu veternú a chladnú nedeľu do Chřibov na Moravu. Vplávali sme do pohoria z inej strany ako obvykle. Privítala nás Kudlovická dolina. Cieľom našej cesty ale neboli Senníky, úradujúca zvedavosť zvolala na nás z lesa od skál Košíkovských, ktoré len nedávno pričuchli širšej verejnosti ako staronový boulderingový lokál.

Bola by škoda opomenúť onen pekný výjazd na Šumavu, čo by môj tretí za posledný mesiac. Áno, pred týždňom sme v kvartete opustili zovretie pracovného týždňa a s mierne neistou víziou suchých bouldrov vyrazili do Loučovíc.

Mocná to medvedica z hlbín šumavských lesov preverila nejeden cecok, prefackala nejednú dlaň.