Boulder.sk

Nie je to tak dávno, čo bežala v TV reklama so sloganom „Perla se vyplatí!“. Reklama propagovala roztierateľný rastlinný tuk s obsahom tuku od dvadsať do štyridsať percent. Čo boli zostávajúce percentá, radšej nepomyslieť (preleteli vrany alebo tu si treba predstaviť premostenie k reklamnému sloganu na Bratislavskú perlu).

V poslednom čase ma to opäť začalo ťahať na kremencové balvany, ktorých je od Pezinka až po Častú naozaj požehnane. Bez ohľadu na to, koľko sklamaní som už pri potulkami za týmto matrošom zažil, vždy som mu dal novú šancu. Z tých 40 šutrov sa vždy nejaký zaujímavejší predsa len nájde a vleje do mňa nové presvedčenie, že to s touto horninou nie je až také zlé.

V rámci potreby kŕmenia bouldrového chtíču hľadali sme pomedzi mračiace sa predpovede vhodnú víkendovú destináciu. Bor a Tatry  sa v meteo plátkoch nevyznamenali, museli sme sa teda vzdať rozhodovania medzi našimi favoritmi a siahnuť hlboko do vrecák po nejakom žolíkovi.

Po tom, čo na futbalových MS Nemecko zadelilo domácim sedem kúskov a nápoj 7up v Brazílii nabral na horkej chuti, zažil internet renesanciu výrazu Blitzkrieg. Toľko krátka genéza k inšpirácii pre názov článku.

Nie je to až tak dávno, keď som jednu slnečnú nedeľu vymenil lano za matrac a vybral sa na bouldrové skusy na Končitú. Čaro tejto príjemnej zábavy ma natoľko pohltilo, až sa to stalo hlavným bodom môjho smiešneho bytia, a lano mi doma zapadalo prachom. Tak ako sa to opakuje už zopár víkendov, naskytla sa ponuka Boru v neodmietnuteľnej spoločnosti Oliho, Aďky a budúcej bouldristky Zuzky.