Boulder.sk

Chvíľu som si myslel, že tohtoročnú návštevu Loučovíc ani nezvečním do riadkov. Ale len chvíľu. FBF bolo tento rok síce zrušené, bouldersession tiež, no aj tak som vyslyšal vnútorné volanie. Ono to tu má akúsi špeciálnu mágiu, ktorá si ma získala už pomerne dávno. Nie je to len mágiou lykožrútom skúšaného lesa dvoch tvárí, impozantnými balvanmi, ale aj ľuďmi, ktorých srdcia tlčú pre loučovický bouldering. Ak si poviete, že na tom predsa nie je nič zvláštne ani vzácne, pravdepodobne ste ešte v Loučovicích neboli.

Rok sa zdá byť dlhá doba. Ale aj krátka. Je to relatívne, presne ako obťažnosť bouldra a čas strávený jeho riešením. Dnes sa otáčame nazad, aby sme pohľadom ponad rameno alebo ponorom dovnútra zhodnotili náš bouldrový rok. Nezáleží, či nám pred očami skáču čísla, prípadne si nevieme vybrať z pestrých momentov na skalách. Dôležitý je pocit, ktorý nám po bilancii zostane v rukách a môžeme s ním pracovať ďalej tak, ako potrebujeme.

Staré aj nové tváre, známe aj neznáme bouldre. Hromada zážitkov, eufória v žilách, spoznávanie nových miest, oprášenie lokálov, víťazstvá, zranenia aj prehry. Život bouldristu nie je ľahký. Už siedmykrát nám aktívni bouldroví respondenti z Česka a Slovenska dokazujú, že sa ním ale rozhodne oplatí žiť.

Čo sa skrýva v najhlbších zákutiach nášho vnútra? Krása, harmónia, pokoj a šťastie, alebo temnota, zlosť a všetky naše odhalené slabosti? Sme pripravení čeliť výzvam, či zámerne utekáme pred diskomfortom? Ako veľmi túžime po víťazstve a čo všetko nám dokáže odhaliť hlboký ponor? Je ona hlbočina skutočne magická, alebo je následná cesta za novým nádychom pre nás až priveľmi náročná?

Po prvej návšteve Pfalzu som napísal, že spoznávanie nových miest má svoj význam a my si vďaka tomu môžeme po kladnej skúsenosti nechávať za sebou sieť záchytných staníc. Je to dôležité práve v momentoch, keď potrebujeme prichýliť. Napríklad na noc po ceste z Fontáča a na niekoľkohodinový bouldering po zobudení.