Boulder.sk

Pred dvoma týždňami boli dvaja chlapci spoločne na Ostaši a v Bore. Trošku aj zabouldrovali, trošku aj popili, pochopiteľne tak z toho nemohlo vzísť zlé video...

Nie a nie toho roku Bor či Ostaš navštíviť. Mraky na ne stále tienili, alebo životy naše dôvodmi inými uniesť sa nechali. Júlový predĺžený víkend by ale v kalendári aj slepý zahliadol. Príležitosť rozochvela končatiny. Predpoveď je dobrá, na skvelú nebudeme čakať, váhať by už naozaj nebolo vhodné. Ak to na nás naozaj nespadne, a programátor počasia nezaspí v zrážkovej aplikácii nad klávesou enter, pieskovcová trojdňovka by mohla páchnuť predranými prstami.

... pri menej štandardných teplotných okolnostiach. Teplo, dusno a vlhko vytvárajú bouldristami lačne vyhľadávanú kombináciu podmienok, z ktorých vedia vyždímať nekonečné množstvo lezeckej motivácie. Premotivovaný jedinec ležiaci na bouldermatke tak býva v lese častejší ako jedlá huba. A presne toto nás postretlo. V tieni balvanov ukrývame naše zúbožené telá a striedajúc mŕtvolné polohy prehlbujeme svoj energetický defekt.

Borostaš je úplne jedinečná víkendová oblasť. Jej návšteva sa vám podarí zrealizovať, len keď si ju rozdelíte na dva dni. V sobotu na Bore potenciál váš energetický potupu uštedrí, aby vás nedeľná hanba pred kráskami Ostašu do zeme zaklincovala. Šprajcnutí v jej chladných póroch oddýchnete, kým myšlienkový krtko vŕtať vedomím nezačne a krtince nové pred opätovnú kompletizáciu Borostašu nepostaví.

A s ňou aj my, žltá a vlhkosť ako na potvoru. Napité machy zmohutneli a rozstrapatili sa. Jesenné slnko už nebude stačiť na to, aby ich učesalo. Milión žĺtkov povylievalo sa na odevy listnáčom a zelené smreky sa nad nimi vypínajú ako hrdí muži nad svojimi ženami s dobrým vkusom. Zapli sa lampy jesene, ktoré zhasne až zimný spánok. Stúpame ruka v ruke do kopca a za chvíľu nás pohltí smotanový závoj, ktorý spadol spomedzi korún a osladil naše posledné tohoročné randevú v Bore.