Boulder.sk

Už tradične patrí piatkové doobedie štatistickému zisťovaniu v oblasti spoľahlivosti rôznych webových stránok o počasí. Už tradične patrí piatkový podvečer rýchlemu baleniu a jemným zdržaním odchodu. Už tradične trávime piatkový večer v pojazdnej diskotéke, ktorá sa pod vplyvom externých faktorov, vznikajúcich na desaťročia neopravovaných cestách, premieňa na technopárty. Už tradične zaspávame ako poslední v kempe Kamenec rozmýšľajúc, či nás ráno zobudia kvapky vody padajúce na stan, alebo nevychovaný kohút v Teplicích. Kde to vlastne bývame? V Bratislave či v Bore?

Nad obzorom sa zmráka a posledné dva dni vytrvalo pršalo...všetko jasné znaky toho, že zase raz ide lezecká výprava do Boru.

Ach, Borečku, kedy nás ty už prestaneš s tým počasím naťahovať? Veď vieš, že nás ani zlými predpoveďami od príchodu neodhovoríš. Musíš si zvyknúť, že keď nezačnú rožky vystrkovať iné okolnosti, tak proste prídeme.

Moje víkendové vydavateľstvo už veľa publikácii o Bore do tlače pustilo. Boli to závany z Machova, ktoré inšpiráciu na mňa pohnali, nech ma neúnavne naháňa. Nikdy som nezisťoval, ako sa im darí na pultoch, ale aj napriek tomu držím v rukách už štvrté vydanie. Vyštípaný radosťou sa uškŕňam, že si ho za chvíľu do poličky odložím a knižnicu svoju vzácnu opäť trošku obohatím. A ozaj.. Chcete vedieť, kto je skrytý v riadkoch z Boru tentokrát?

Výhoda veľkonočných sviatkov v podobe štvordňového víkendu len málokomu dovolí zostať v hlavnom meste, dokonca vie byť človek lezeckou komunitou aj odsúdený na jej samotný kraj za to, že ich celé neprepotí na nejakej skalke ďaleko od Bratislavy. Aký som bol teda odvážny dovoliť si dva a pol dňa čistého a bohapustého obžerstva v dedine, kde slovo skala spájajú iba s kamienkami rozhádzanými po ceste v zimných mesiacoch. No tieto príjemné dni skončili a mne neostalo iné ako podľahnúť lezeckým konvenciám a aspoň trochu si zodrať prsty niekde v lese.