Boulder.sk

Nevýhodou plánovaných bouldrových akcií v prírode je samotný vrtoch počasia. Rád zamieša karty, aby potenciálnym zúčastneným sťažil rozhodovanie. Našťastie sa vždy nájde niekoľko odvážlivcov, ktorým aj najmenšia nádej v predpovedi veci rýchlo pobalí. Niekedy to vyjde ideálne, inokedy slnko zaváha a mrak aktivitou svojou nepoteší. Vtedy kolektív prítomný pred skúškou stojí, či silami spoločnými nepriazeň rozfúka alebo sa smútku oddá.

Keď sa september zlomí v páse, radosť osedlá blesk a okamžite trafí môj hromozvod. Teším sa na príchod vrelej šumavskej tradície, ktorá vždy veľa spomienok nechá vykypieť. Skvelé, že ju ďalší rok zdobí a dnešné časy neľahké že prežíva. Stretnutie skromných bouldristov v štedrých lesoch je vždy cennou skúsenosťou. Presne ako loučovický bouldering.

Poznáte ten pocit, keď nájdete niečo, čo ste už dávno hľadali? Nemyslím teraz okuliare alebo mobil. Myslím skôr na isté miesto. Oblasť. Tak my sme s Mišom ten pocit cez víkend zažili. Ale pekne po poriadku.

Práve čítate horúci prepis televíznej reportáže reflektujúcej dianie na piatom ročníku kultúrnospoločenského špeciálu s jemným športovým podtextom, no o to drsnejšími iniciálkami. Jedná sa o doslovný zápis z reportáže, ktorá sa nikdy nikde neodvysielala. Zatiaľ.

Týči sa útvar vysoký, na strom sa podobá. Videckou rukou vzoprený a stuhami obviazaný. Modrým Transitom je v okamihu obehnutý. V smere trasy tohto Forda, dekorácie farebné vo veľkých výškach zaviali. A cez tančeky stuhové, nazrieme až do auta výletníkov prvomájových. Že oni v hlavách radosti svoje kypria, to tie myšlienky na festival v Loučovicích konaný.