Boulder.sk

Súboj cieľov zavládol v nás, či zájsť pod končiare tatranské trochu zo žuly ukrojiť si, alebo sa vyčleniť z radu patriotov a konzum náš zacieliť opäť len na hotové, na lahôdky pieskovcové. Nakoniec sa kolektívne zhodujeme nad víkendovou hostinou u bratov, utekáme pred masami do tichého tieňa pod Vesmírom, kde príjemný vánok ofúkne nám hlavy, vypráši a osvieži, motivuje k bouldrom s prstami od lesných plodov.

Mohli sme byť kdekoľvek. Predýchavať letné sparno čvachtajúc sa niekde pri jazere, ukrývať sa v tieni pod stromom, a vybublávať pri tom slamkou zo dna koktejlového pohára posledné chladné kvapky. Robiť aktivity adekvátne tropickým horúčavám, mohli sme sa zahrabávať do piesku a namáčať si kotníky v prílivovej vlne. Ani na chvíľu sme nezaváhali, zbalili si plážové veci a vyrazili na 4-hodinovú cestu. Bouldrovať.

Nie a nie toho roku Bor či Ostaš navštíviť. Mraky na ne stále tienili, alebo životy naše dôvodmi inými uniesť sa nechali. Júlový predĺžený víkend by ale v kalendári aj slepý zahliadol. Príležitosť rozochvela končatiny. Predpoveď je dobrá, na skvelú nebudeme čakať, váhať by už naozaj nebolo vhodné. Ak to na nás naozaj nespadne, a programátor počasia nezaspí v zrážkovej aplikácii nad klávesou enter, pieskovcová trojdňovka by mohla páchnuť predranými prstami.

Všetko sa to začalo jedného daždivého rána. Ako každý príbeh, aj tento je náhodným sledom nepredvídateľných udalostí. Stačí sa pozrieť na svet očami kvantového fyzika, a každý jeden moment v našom živote nadobúda úplne novú perspektívu. To množstvo rozhodnutí a nekonečno nerozhodnutí! Za poslednými dvoma víkendmi stálo jedno v tej chvíli nepodstatné rozhodnutie.

Otrocká práca stieračov zľahka hypnotizáciu zvláda. Hore dole hore dole. Krátky je moment, keď oko plné viery na svet za čelným oknom zaostrí. Len čo sa stierač vracia už len čmuhy vidno. Taká je krajina zradená predpoveďou. Rozmazaná. Ako premiérovo namaľovaná dievčenská tvár pre adresáta, ktorý na to rande neprišiel.