Príbehy z Boru (okom rozprávača)

Oli7
Moje víkendové vydavateľstvo už veľa publikácii o Bore do tlače pustilo. Boli to závany z Machova, ktoré inšpiráciu na mňa pohnali, nech ma neúnavne naháňa. Nikdy som nezisťoval, ako sa im darí na pultoch, ale aj napriek tomu držím v rukách už štvrté vydanie. Vyštípaný radosťou sa uškŕňam, že si ho za chvíľu do poličky odložím a knižnicu svoju vzácnu opäť trošku obohatím. A ozaj.. Chcete vedieť, kto je skrytý v riadkoch z Boru tentokrát?

Veľkonočné piesky alebo aj chlapov možno obliať

Kubo1
Výhoda veľkonočných sviatkov v podobe štvordňového víkendu len málokomu dovolí zostať v hlavnom meste, dokonca vie byť človek lezeckou komunitou aj odsúdený na jej samotný kraj za to, že ich celé neprepotí na nejakej skalke ďaleko od Bratislavy. Aký som bol teda odvážny dovoliť si dva a pol dňa čistého a bohapustého obžerstva v dedine, kde slovo skala spájajú iba s kamienkami rozhádzanými po ceste v zimných mesiacoch. No tieto príjemné dni skončili a mne neostalo iné ako podľahnúť lezeckým konvenciám a aspoň trochu si zodrať prsty niekde v lese.
crazy_horse

Česko-slovenské fondue

Oli2
Bagetka nakrájaná na malé kúsky, tri druhy exkluzívneho francúzskeho syrečka roztopeného v jednu tekutú horúcu zmes zlatistých odtieňov a podlhovastá úzka vidlička. Všetko pripravené na zdvihnutie opony, gurmánsky koncert môže začať. Vidličky divoko štrngajú predbiehajúc sa v boji o božský ponor do syrového krému a aspoň zo dve kružnice s napichnutou bagetkou po dne hrnca.. Ešte chvíľu hľadím do okna parížskej reštaurácie a obdivujem francúzsky zmysel pre potešenie chuťových buniek. Rozmaznávajú si ich akoby chuť bola jediným zmyslom. Ako keď sa my maznáme s kameňmi, čoby nebolo iných radostí na svete. Napríklad, ako keď sme boli naposledy vo Fontáči.
font

Bleau 2010 – záznamy z denníka

Oli0
Vôňa borovíc už prečesáva nosné chĺpky a pod nohami velikánske šišky váľajú sa, zatiaľ čo do skál nádeje vstupujú ja kráčam, a veci ktoré si nerád pripomínam vzdiaľujú sa. Zrnko piesku buchlo o kameň a zrod prekvapenia stálo ma to, že čo všetko počujem aj tie úryvky z beletrie francúzskej. Tiché šepoty, že som ako naháč prvý a sám tu, jediný pre svoje žienky kamenné. Až mi list, čo javor urodil, v tom zrušení v medzinoží nadvihuje, nuž už nič neskryjem.. Vidím krivky zvodné a cítim lásku, pretože viem, že tu je..