Boulder.sk

V škole života som to mával vtedy rovno z prvej lavice. Napísané na tabuli, že cestu za fontáčskymi výtvormi nemožno len za cestu ku kameňom považovať. Pretože je v nej ukrytá revolúcia, okamžitá reakcia, ktorá vo vás rúca všetky bariéry sveta a bleskovo ich nahrádza voňavými minútami.

Tak nejak uprostred týždňa zrodil sa nápad rozčechrať pod volajakými balvanmi víkendový vzduch. Nepripraveného zastihla ma myšlienka na Bor, ani som sa od samého prekvapenia k oceneniu jej jedinečnosti nevládal dopracovať. Hodím jedno kukátko na predpoveď a nezvyknutí na samé slnečné ikonky začíname v piatok podvečer radostne baliť.Čo za vidiny ženú ten čas naprieč životom, že mu stále len na chrbát musím pozerať? Je už sedem hodín večer a my len odchádzame.

Už tradične patrí piatkové doobedie štatistickému zisťovaniu v oblasti spoľahlivosti rôznych webových stránok o počasí. Už tradične patrí piatkový podvečer rýchlemu baleniu a jemným zdržaním odchodu. Už tradične trávime piatkový večer v pojazdnej diskotéke, ktorá sa pod vplyvom externých faktorov, vznikajúcich na desaťročia neopravovaných cestách, premieňa na technopárty. Už tradične zaspávame ako poslední v kempe Kamenec rozmýšľajúc, či nás ráno zobudia kvapky vody padajúce na stan, alebo nevychovaný kohút v Teplicích. Kde to vlastne bývame? V Bratislave či v Bore?

Nad obzorom sa zmráka a posledné dva dni vytrvalo pršalo...všetko jasné znaky toho, že zase raz ide lezecká výprava do Boru.

Sviatočné utorkové ráno samozrejme nebolo úplne bežným ránom. V rozgajdaných trenkách som na balkóne pochlipkával horúci čaj. Popri tom, čo mi figliar vetrík šteklil miesta, kam by sa cez tesné slipy isto nedostal, som sústredene analyzoval stav počasia. Bolo to príma, čiže s vyslovením prognóz som sa vôbec neponáhľal. Až keď suseda začala hlasne zvolávať deti na obed, zistil som, že ak chcem naozaj ísť, mal som byť už dávno na ceste.