Boulder.sk

Kamene sú nevedomé. V prípade neplatnosti tohto tvrdenia by totiž bolo všetko inak. Naše prsty by nemuseli kresliť po mapách také dlhé úsečky, na našich tachometroch by nesvietili stále také vysoké čísla a naše sny by sa nemuseli ustavične zakladať do archívu. Keby to tie šutre naozaj vedeli, boli by tu. Nemuseli by sme za nimi tak ďaleko chodiť, pretože láska ževraj aj celé hory prenáša.

Z času na čas dokážu Chřiby lokálne prebudiť svoj driemajúci potenciál. Naposledy sa im to podarilo aj pri dedine Kudlovice neďaleko Uherského Hradišťa. Na jednodňový výlet vzdialenosť ešte akceptovateľná, čiže hor sa za novými kamennými priateľstvami.

Tlaková výš dala zbohom arktickým mrazom a pozvala nás na chříbiky, ktoré už začali zo zeme lákavo vykúkať. Čo takto uvariť si z nich chutný zážitok? Vezmeme teda matrace, lezečky, Jo-ove kefky a pozbierame čo sa dá.

Pomastíme opľuté dlane, vypraskáme stuhnuté prsty a vrhneme sa na prvý pieskovcový balón. Cap cap, čoby tlieskanie uznania, boríme sa v pekných bouldroch na Pečínke. Len hodinu a pol z Bratislavy za serióznymi problémami? Presne tak. Cap cap.

A s ňou aj my, žltá a vlhkosť ako na potvoru. Napité machy zmohutneli a rozstrapatili sa. Jesenné slnko už nebude stačiť na to, aby ich učesalo. Milión žĺtkov povylievalo sa na odevy listnáčom a zelené smreky sa nad nimi vypínajú ako hrdí muži nad svojimi ženami s dobrým vkusom. Zapli sa lampy jesene, ktoré zhasne až zimný spánok. Stúpame ruka v ruke do kopca a za chvíľu nás pohltí smotanový závoj, ktorý spadol spomedzi korún a osladil naše posledné tohoročné randevú v Bore.