Boulder.sk

Borostaš je úplne jedinečná víkendová oblasť. Jej návšteva sa vám podarí zrealizovať, len keď si ju rozdelíte na dva dni. V sobotu na Bore potenciál váš energetický potupu uštedrí, aby vás nedeľná hanba pred kráskami Ostašu do zeme zaklincovala. Šprajcnutí v jej chladných póroch oddýchnete, kým myšlienkový krtko vŕtať vedomím nezačne a krtince nové pred opätovnú kompletizáciu Borostašu nepostaví.

Niekedy melódia dozvukov nemení svoju hlasitosť. Je silná a výrazná aj po piatich rokoch. A ako keď vám občas konkrétna skladba pripomína miesta jej vstrebávania, iná vás tam priamo prenesie. Odušu surfovať po vlnách jej tónov, to mi chutí. Sebecky prihliadam na svoje záujmy, že keď príde tá správna, chytím sa jej a pofičím. Melódia návratov. Vráti ma na miesto, kde mi ju brezovo-smrekový les s povolením papradí prvýkrát zapískal.

Klobúk uznania sníma sa vždy s hlbokým výdychom. Výdych je ako výstrel. Hľadajúc svoj objekt, štiepi sa pri jeho kontakte. Tie naše narážajú na hrany pamätníkov bouldrových počiatkov. Rozdrapila si pokrývku hrudnú stolová hora Ostaš. Z nej bloky tvrdého piesku popadali níže až k nohám úpätným. Obdobne iba dlaň roľníka zrno sliepkám predhadzuje. Na, zobte, bouldristi krpatí.. Odteraz až do prasknutia nech vám chutí. Zrieť potrebujete, nech duch váš veľkosťou za telom nezaostáva.

Kamene sú nevedomé. V prípade neplatnosti tohto tvrdenia by totiž bolo všetko inak. Naše prsty by nemuseli kresliť po mapách také dlhé úsečky, na našich tachometroch by nesvietili stále také vysoké čísla a naše sny by sa nemuseli ustavične zakladať do archívu. Keby to tie šutre naozaj vedeli, boli by tu. Nemuseli by sme za nimi tak ďaleko chodiť, pretože láska ževraj aj celé hory prenáša.

Z času na čas dokážu Chřiby lokálne prebudiť svoj driemajúci potenciál. Naposledy sa im to podarilo aj pri dedine Kudlovice neďaleko Uherského Hradišťa. Na jednodňový výlet vzdialenosť ešte akceptovateľná, čiže hor sa za novými kamennými priateľstvami.