Boulder.sk

Teda ona tam s nami bola, ale prišlo aj nepozvané vlhko. Dokonca ho bolo viac ako nás. Priznávam, že trošku priveľa aj pre oheň, ktorý by slaninu z hlbín našich batožín vylákal. Nech nám tento vznešený pokrm z podkožnej tukovej vrstvy ošípaných odpustí, tentokrát sme ho neopiekli. Síce len na troch balvanoch, ale sezóna na Malých skalkách odštartovala. A to je najdôležitejšie.

Ktosi raz povedal: „Musel som prejsť veľký kus cesty, aby som zistil, že to, čo hľadám, mám stále pri sebe“. Aj my sme to zistili. V tichu zimného lesa, neďaleko Starej Turej, sme dychom zahrievali skrehnuté končeky prstov len preto, aby sme znovu objavili línie, ktoré sa ukrývajú na dubníckych balvanoch.

Asi málokomu zo zainteresovaných unikla pretrvávajúca aktivita domácich na bouldroch v okolí Štúrovej skaly nad nádržou Dubník. Ako je to už im blízke, aj tu odviedli kusisko práce a skultivovali malú oblasť rozloženú do troch sektoríkov.

Keď zasvieti slnko, človek na svet prirodzene hľadí cez prižmúrené oči. Nielen preto, že mu lúče pichajú do očí, ale podstatná je pohoda, ktorá sa zo slnečného dňa vyparuje a ktorá človeka poľahky ukolíše. Verte či nie, aj naše dievčatá, ktoré sa na chtelnický materiál len ťažko prehovárajú, tentokrát neprotestovali.

Niekedy nie je ľahké trafiť terč medzi prácou a ustavičnými vrtochmi počasia. Keď sa to však podarí, môže z toho byť jeden príjemný slnečný deň v Chtelnici.