O boulderingu nielen na Slovensku
Niektorí sa jej vyhýbajú ako čert krížu. Bouldre v stienke Blátotlačky však určite odporúčam. Ak ste si mysleli, že bouldering v Chtelnici je boľavý, tak až po skúsenosti s fajnotkami Blátotlačky a spol. si väčšinu chytov z ostatných sektorov veľmi obľúbite.
Víte, nigdy nevíte, jak dopadnete. Dopadat sa dá šelibársde a šelibársjak. Já najradšik dopadám dobre. Na madrac. Ked už teda musím, lebo nekedy aj nescem. Asi ani vy. Dopadnút sa dá aj blbje. Napríklad, ked človjek madrace netrefí, alebo sa trefí medzi ne. Alebo sa móže aj oženit/vydat (doplň správne). V lepším prípade to odnese nejaká tá sádra, v horším odveze kočík. Alebo aj naopak, včil teda nevím... Každopádne, či už s pádem, alebo bez, sa na dobrém dopadání narobí.
Keď je na Slovensku kosa až praští, lezec lanový so srdcom neplastickým má možnosti len dve. Buď odfrčí cca 2000 km za slniečkom, alebo si bude pri ohni nahrievať všetko čo sa dá a bude dúfať, že mu v madle pri siedmej expreske nezmrznú prsty na kosť. Potom sú tu ešte ďalšie dve podmožnosti.
